Keď už mám ten vysoký vek, čo nesporne je, a dostávam poklony, ktoré ma tešia, tak ma napadlo, žeby som mal z toho veku niečo vyťažiť, niečo rozumné, poučné a dokonca humorné, kým na mňa nepadne demencia a nedaj bože alc haimer. Mám plán dožiť sa stovky, ako? Stačí predsa chcieť. No a ja chcem. V čom to je, že mám deväťdesiatdva a pol ? Žeby to boli […]

Vymotal som sa z pod paplónu a v zlomenej polohe prechádzam sa po byte, až kým sa nenarovnám a možno mi neuveríš, ale hneď si sadám za počítač, aby som to zaznamenal. Už v posteli myslím na to čo by bolo zaujímavé zaznamenať. Furčiansku ulicu z jednej strany lemujú zvláštne stromy, možno sú len tu na Furči, sú to jarabiny s červenými trsmi plodov. Raz pred […]

Všimni si, nie starého muža a už vôbec starca. O starcovi napísal som báseň a vôbec sa mu nepodobám. Dnes ako obyčajne, deň začínam po domácom cvičení z knihy Tibeťanov, tri cviky. Ďalšia starosť je ako sa obliecť, aby som nemrzol, alebo nepotil. Dôležitá časť nášho bytia. Konečne som to zdolal bez úrazu a mohol vyjsť na balkón, zobrať kuchynský odpad do […]

Pred mnohými rokmi mihlo sa mi pred mojimi očami slovo levanta. Zvláštne slovo v našich končinách. K akej reči ho priradiť? Mrkol som na správny zdroj a zistil som, že sa nejedná o lievance, ani o lokše, ale že je to územie, ktoré sa označuje tiež ako blízky východ. Takže ako na to? Cesta za poznávaním niečo stoji, to jest, kúpte si jachtu a vydajte sa po […]

Stretávame sa v lesoparku. Už roky a často. Zdravíme sa a to je všetko. Prinajlepšom, povieme si niečo o počasí. Uzavretí v ulite. Na zastavenie a na rozhovor o svojich peripetiách nie je čas. Každý sa ponáhľa, akoby ho odštartovali a on musí dobehnúť. Ešteže sa zdravia, ale nie všetci. Ponáhľajúce sa ulity. Nedalo mi a oslovil som dlhoročné ulity na […]

Konec lidstva, jak ho známe? Zlom přijde už do 4 let! Drak. Žili sme si potichučky pomaľučky, tak ako zákony kázali nám. Až jedného dňa, zjavil sa drak. Nie rozprávkový, ale drak, ktorý môže zničiť našu civilizáciu. Ako? Potichučky, pomaľučky. * Sedia na lavičke, on a ona. Čumia do toho múdreho telefónu. Nemajú si čo povedať. Možno už ani nevedia hovoriť. […]

Priateľka mi oznamuje, že ide na operu. To, ako keby do mňa sotila. Dnes, v čase múdrych telefónov ? Veď opera patrí predsa do čias honosných hintovov. Vozili vtedy unudených urodzených pánov, na debaty v lóžach, kde sa traktovali verejné aj súkromné problémy. Bola to prehliadka parochní a šperkov. Opera je dnes veľmi osobná voľba. V minulosti to bola […]

Omylom som dostal pozvanie na stretnutie maturantov, čo vo mne navodilo vlnu spomienok mojich stretnutí. A cítim to priam bolestivo. Pred očami sa mi rozvíja moja mladosť, moje krásne spomienky na kamarátov, na školské lavice, vlastne na celý život. Z pohľadu 92 ročného účastníka. A to som ja. Už je to za mnou, ale ešte môžem to dať na papier, pre seba, pre svoje […]

Nechcem písať o kruhoch obyčajných, aj keď sú zvláštnym útvarom, kde pre výpočet plochy kruhu sa používa tajomný výpočtový znak „π“ (Pí). Zaznamenal som na internete senzačné oznámenie od dvoch prispievateľov, že konečne sú kruhy v obilí vyriešené. Nuž, povedal som si, že ich vypočujem, venujem tomu svoj čas. A nesklamal som sa, lebo už sa to stalo […]

Myslím, teda som. Otázka pre mňa znie. Mám to dať aj na papier? To je otázne. Myslenie totiž bolí. Bolí, keď sa venujem nepríjemným spomienkam. Chcem sa tej bolesti vyhnúť a ponoriť sa do spomienok príjemných, na svoje rozprávkové detstvo, na šlabikár, perečník a tintu a prvé písmenká v zošite znejúce tak sugestívne , až bolestivo, pri slove „mama“. […]