Priateľka mi oznamuje, že ide na operu. To, ako keby do mňa sotila. Dnes, v čase múdrych telefónov ? Veď opera patrí predsa do čias honosných hintovov. Vozili vtedy unudených urodzených pánov, na debaty v lóžach, kde sa traktovali verejné aj súkromné problémy. Bola to prehliadka parochní a šperkov. Opera je dnes veľmi osobná voľba. V minulosti to bola […]

Omylom som dostal pozvanie na stretnutie maturantov, čo vo mne navodilo vlnu spomienok mojich stretnutí. A cítim to priam bolestivo. Pred očami sa mi rozvíja moja mladosť, moje krásne spomienky na kamarátov, na školské lavice, vlastne na celý život. Z pohľadu 92 ročného účastníka. A to som ja. Už je to za mnou, ale ešte môžem to dať na papier, pre seba, pre svoje […]

Nechcem písať o kruhoch obyčajných, aj keď sú zvláštnym útvarom, kde pre výpočet plochy kruhu sa používa tajomný výpočtový znak „π“ (Pí). Zaznamenal som na internete senzačné oznámenie od dvoch prispievateľov, že konečne sú kruhy v obilí vyriešené. Nuž, povedal som si, že ich vypočujem, venujem tomu svoj čas. A nesklamal som sa, lebo už sa to stalo […]

Myslím, teda som. Otázka pre mňa znie. Mám to dať aj na papier? To je otázne. Myslenie totiž bolí. Bolí, keď sa venujem nepríjemným spomienkam. Chcem sa tej bolesti vyhnúť a ponoriť sa do spomienok príjemných, na svoje rozprávkové detstvo, na šlabikár, perečník a tintu a prvé písmenká v zošite znejúce tak sugestívne , až bolestivo, pri slove „mama“. […]