pelmel

I objavil sa fyzikus, ktorý objavil doteraz neobjavenú vec, že čas neexistuje. A keďže deje sa dejú v čase, ktorý podľa neho nie je, tak to nám ten fyzikus ohromne uľahčil. Ďalší z tých fyzikusov nás presviedča, že predmet existuje len vtedy, keď naň pozeráme. To už aj Einstein bol v pomykove, keď ho presvedčovali, že Mesiac nie je, keď sa naň nepozerá. A ja […]

Tak si myslím, že poriadok v civilizovanej spoločnosti musí byť. Musíme sa riadiť predpismi a zákonmi, inak by še švet ruchnul. Veľkú vec urobili naši predkovia, keď dali dokopy jazykový chaos na tom našom malom Slovensku a uzákonili našu reč, našu slovenčinu. Napadlo ma, ako by reagoval cudzinec, ktorý horko ťažko zdolal spisovnú slovenčinu a ja by som ho pri […]

Boli časy dávne, časy slávne aj menej slávne. Náš praotec sa neholil, lebo nemal čím. Bolo to ohľaduplné voči prírode, dnes tomu múdro hovoríme ekologické. Po čase, človek rozumný, vynašiel britvu a žiletku. Za mladi som si kúpil paklik žiletiek, nasadil na rúčku a bolo to. Dnes v modernom svete, kupujem žiletku s vycifrovanou rúčkou a po krátkom čase ju aj so […]

Za čias mojej mladosti počul som takýto šplech, že : Kvapká mu na karbid. Nerozumel som tomu výrazu, až teraz trochu. Karbid používali baníci v lampách na svietenie a v mojom vysvetlení karbid predstavuje rozum. Osvetľuje rozum. A to sa stalo mne. Píšem túto spomienku v deň svojich deväťdesiatich dvoch narodenín. Nie je to príhoda na zahodenie. Je z mojej praxe. […]

Náš ľud pospolitý ľahko zabúda na strasti a nepeknosti z dejín zločinnosti. A vie stvoriť aj romantickú rozprávku pre deti. Ako v prípade Turka Omara a Fatimy a studni z Trenčianskeho hradu. Kopal ju vraj Omar pre svoju lásku Fatimu. V skutočnosti ju hĺbili štyridsať rokov hradní vojaci. A podobne, spievame si Sobotienka, ….už je moja milá, už je moja milá […]

Byť blogerom je výhoda. Napíšeš to, čo ťa v tvojej lebeni tlačí a uverejníš to. Neprosíkaš o uznanie. Síce neprosíkam, ale som rád ak to niekoho zaujme, lebo som naivka. Napísal som básne, ktoré sa mi páčia a vydať ich môžem knižne, lebo to zaplatím, ale viem, že ich nikto nekúpi. Kto by dnes čítal básne, strácal čas, keď na internete má takú neobmedzenú […]

I stalo sa, že som sa vybral s priateľkou na Štúra, teda do kina. Patrím ku generácii, kedy sme stáli frontu na lístky do kina. Masový zážitok, teda nie jednotlivci, ale masy záujemcov o spoločný kultúry zážitok. A filmy stáli za to. Ešte patrili u kultúre, nie k umeniu biť sa. Hovorím priateľke, čo myslíš, budeme tam samy? Nakoniec ešte ich prišlo okolo osem […]

Kamaráti z mladosti Kuruc Jožko a Labanc Emilko mi pripomenuli, že nie je meno ako meno. Moje, ničnehovoriace a meno pripomínajúce kus našej histórie. Nenapadlo ma opýtať sa Jožka a Emilka či sú znepriatelení ako ich prapredkovia, Kuruci a Labanci. Osvetlili by mi kus ich rodinnej kroniky z bitiek ich príbuzných, Labancov s príbuznými rodiny Kurucov. Alebo to nebola bitka […]

Servus Michale. Vraj Ti mám niečo napísať. Tak píšem. A začnem tým, že, čuduj sa svete, ja som u holiča nebol od čias meštianky. Vtedy, tj. v tom čase, stala sa mi nepríjemná príhoda. Bolo to za čias hubertusov. Mal som asi trinásť, keď som sedel u holiča. Na vešiaku boli samé hubertusy, aj mesto sa zelenelo od hubertusov. Keď som už bol ostrihaný a chcel som […]

Mám neochvejné presvedčenie, že bezstarostné detstvo vnímané človiečikom, ako rozprávka, v pečatí mu osud, ktorý potom každý jednotlivec dostáva v podobe ako citlivec, alebo kostlivec. Ešte dnes cítim to vzrušenie, keď som išiel do Trafiky kúpiť si rozprávku za dve koruny slovenské. Bolo to uprostred vojny, za prvej Slovenskej republiky. Alebo s mamou do kina na […]