pelmel

Náš ľud pospolitý ľahko zabúda na strasti a nepeknosti z dejín zločinnosti. A vie stvoriť aj romantickú rozprávku pre deti. Ako v prípade Turka Omara a Fatimy a studni z Trenčianskeho hradu. Kopal ju vraj Omar pre svoju lásku Fatimu. V skutočnosti ju hĺbili štyridsať rokov hradní vojaci. A podobne, spievame si Sobotienka, ….už je moja milá, už je moja milá […]

Byť blogerom je výhoda. Napíšeš to, čo ťa v tvojej lebeni tlačí a uverejníš to. Neprosíkaš o uznanie. Síce neprosíkam, ale som rád ak to niekoho zaujme, lebo som naivka. Napísal som básne, ktoré sa mi páčia a vydať ich môžem knižne, lebo to zaplatím, ale viem, že ich nikto nekúpi. Kto by dnes čítal básne, strácal čas, keď na internete má takú neobmedzenú […]

I stalo sa, že som sa vybral s priateľkou na Štúra, teda do kina. Patrím ku generácii, kedy sme stáli frontu na lístky do kina. Masový zážitok, teda nie jednotlivci, ale masy záujemcov o spoločný kultúry zážitok. A filmy stáli za to. Ešte patrili u kultúre, nie k umeniu biť sa. Hovorím priateľke, čo myslíš, budeme tam samy? Nakoniec ešte ich prišlo okolo osem […]

Kamaráti z mladosti Kuruc Jožko a Labanc Emilko mi pripomenuli, že nie je meno ako meno. Moje, ničnehovoriace a meno pripomínajúce kus našej histórie. Nenapadlo ma opýtať sa Jožka a Emilka či sú znepriatelení ako ich prapredkovia, Kuruci a Labanci. Osvetlili by mi kus ich rodinnej kroniky z bitiek ich príbuzných, Labancov s príbuznými rodiny Kurucov. Alebo to nebola bitka […]

Servus Michale. Vraj Ti mám niečo napísať. Tak píšem. A začnem tým, že, čuduj sa svete, ja som u holiča nebol od čias meštianky. Vtedy, tj. v tom čase, stala sa mi nepríjemná príhoda. Bolo to za čias hubertusov. Mal som asi trinásť, keď som sedel u holiča. Na vešiaku boli samé hubertusy, aj mesto sa zelenelo od hubertusov. Keď som už bol ostrihaný a chcel som […]

Mám neochvejné presvedčenie, že bezstarostné detstvo vnímané človiečikom, ako rozprávka, v pečatí mu osud, ktorý potom každý jednotlivec dostáva v podobe ako citlivec, alebo kostlivec. Ešte dnes cítim to vzrušenie, keď som išiel do Trafiky kúpiť si rozprávku za dve koruny slovenské. Bolo to uprostred vojny, za prvej Slovenskej republiky. Alebo s mamou do kina na […]

Kríza môže byť všelijaká, rôzna: kríza v peňaženke, kríza duševná, zvaná Depka, kedy sa chce vyskakovať z okna a kríza hospodárska z nadvýroby, kedy sa vyskakuje z okna pre prepadnuté milióny, tak ako to bolo roku 1929 v Amerike. Chudák milionár, vyskočil z okna, lebo stratil desať a ostal mu len jeden milión. Kamarát Mišo ma považuje za marxistu, lebo som mu […]

Studený radiátor bol príčinou, že som sa stal priateľom rodiny dirigenta. Nie nejakého dirigenta uličného súboru, ale dirigenta symfonických orchestrov. Keď som k nim vošiel, sedel zababušený, až po uši pred televízorom. I stalo sa, že jedného studeného dňa zazvonila babka dirigentka na naše dvere, vidiac na vizitke, že som titulovaný, tak nabrala odvahu a zazvonila, […]

Ak by sa Ufón z priľahlého vesmíru chcel votrieť ako špión do nejakej brandže na našej matičke Zeme, mal by ťažký problém. Vyznať sa je takmer nemožné v mäteži rôznych vyznaní, ktoré vznikali vekom, odkedy Zem vychladla. Človek, ako ho nie veľmi vystihujúco nazvali Človek rozumný, namiesto, aby veci zjednodušoval, on ich komplikuje. Keď vyšiel z jaskyne, […]

V meštianke, bolo to po vojne, nemali sme učebnicu dejepisu, takže, keď nám už vyradený gymnaziálny profesor Dvonč, na dôchodku, hovoril niečo nesúvislé o Púnskych vojnách, dosť dlho ma to trápilo, možno až dodnes, kde vlastne Púnia je. Teraz už viem. Rimania volali Kartágincov Poeni (Púni). A je po mojom trápení. Kartágo bol mestský štát v severnej Afrike […]