pelmel

Vojna musí byť. Je to heslo dňa. A čo my na to? Obyčajní, bežní občania, ľud pospolitý, ktorému sa odporúča ráno piť pohár vody na predĺženie života, až dovtedy, kým mu za oknom nevybuchne bomba. Môžeme sa rozčuľovať, písať transparenty, v krčme sa aj pobiť, ale zbytočne. Vojna musí byť. Proti vojne sa jednoznačne stavajú aj Veľkí ľudia, známe osobnosti […]

Hádam najkrajší začiatok písania o láske je z našej ľudovej tvorivosti: Láska bože láska, kde ťa ľudia berú, na horách nerastieš v poli ťa nesejú. A pokračuje Andrej Sládkovič :…No centrom, živlom, nebom, jednotou krás mojich moja Marína. Pridám ešte svoje vyznanie o láske : Píšem o láske preto, lebo som si vypočul fyzikusa definovať lásku […]

S obdivom sledujem deťúrence, ten drobizg, ako si to mašíruje, držiac sa za ručičky, na najbližšie ihrisko, plné zaujímavých hračiek a zariadení. Prechádzajú okolo mňa, švitoria, ktovie o čom ? Stáva sa, že občas sa na mňa pozrie so záujmom jedno maličké stvorenie a mňa to hreje okolo srdca a dávam tomu dieťatku jednotku, možno aj nobelovku. Kto vie ? […]

Sledujem na obrazovke maklérku v Amerike, ako ukazuje klientovi vilu ? nie, palác a hovorí mu , cena sto miliónov a poznamenáva, že majiteľ ešte sa nebol na ten svoj majetok ani pozrieť. To vám rozum zastane. A podobne možno sledovať slávne holivúdské hviezdy ako kupujú a kupujú a zhromažďujú. A o tom sa dozvedáme len preto, že sú populárny. Prečo to robia, […]

Už som raz písal o tom zázraku, akože stačí vajíčko podržať v teple a máte pochodujúce kuriatko z mäsa a kostí. Tento krát je o inom reč. Veľkonočné vajíčka som dosiaľ registroval akurát, že sú pekne vyfarbené. Po prehliadke výstavy s názvom Trebišovski pisanki v nádhernej budove múzea v Trebišove, otvorili sa mi oči. Dokorán. Koľko rokov prežil som […]

Slovensko je krásne a nemusím sa pretvarovať. A v tej prekvapujúco peknej krajine je množstvo hradov. Sú na každom kroku. Máme ich najviac na jedného obyvateľa v Európe a ja sa zamýšľam prečo ? Šľachta mala strach. Nie len taký obyčajný, napríklad z výšky, ale strach o život. Ak sa pozorne dívate na tie strmé bralá, na ktorých budovali svoje obydlia – […]

Ťažké slovo. Keď nad tým slovom začnem mudrovať, vyvolám si vrásky na čele. Komu som ja užitočný ako dôchodca, ale môžem pokračovať, komu je užitočný vesmír, takže ostanem na zemi, ale hneď mám otázku pre seba, komu je užitočná jedovatá huba? A už som v slepej uličke. Čo to vlastne znamená. Byť užitočný. Je každý tvor, každá rastlina, každá hornina […]

Zvykneme behať, keď meškáme. Na schôdzku s milenkou, alebo na vlak. Beháme aj vtedy, keď máme problémy s trávením. Keď kamarát Mišo mal taký problém, nevedel sa rýchlo u doktora spisovne vyjadriť, tak mu hovorí: pán dochtor mám ritky prípad s hustým behaním. A pán dochtor to pochopil. Na šťastie máme aj iný druh behu. Beh pre zdravie. Ten sa dnes hodne pestuje. […]

Zasnežená príroda mení svoj šat zeleň sa hlási, jaro má chvat. Naša príroda úchvatná na pohľad štyrikrát do roka mení svoj vzhľad. Šťastie žiť v tak pestrej krajine, kde menlivá príroda fantáziu rozvinie. Štyri ročné obdobia, štyri rôzne obrazy, čo maliar príroda maľuje od krásy. Jarom to začína, prebúdza sa príroda všetko je v pohybe, to nie je náhoda. […]

Raz, bolo to dávno, čítal som, že akýsi lesník v akomsi lese vypozoroval, že sa niektoré stromy priťahujú, iné naopak. Nuž neviem, pretože každý poriadkumilovný občan vie, že drevo je drevo. Akéže to priťahovanie. Veď aj živému človeku sa niekedy hovorí, ten je ako drevo. Kamarát Mišo mi to potvrdil. Lenže mne to nedá spať. Hovorí sa, že aj rastlinky začnú […]