Atmosféra vojny.

Vojna musí byť. Je to heslo dňa. A čo my na to? Obyčajní, bežní občania, ľud pospolitý, ktorému sa odporúča ráno piť pohár vody na predĺženie života, až dovtedy, kým mu za oknom nevybuchne bomba.

Môžeme sa rozčuľovať, písať transparenty, v krčme sa aj pobiť, ale zbytočne. Vojna musí byť. Proti vojne sa jednoznačne stavajú aj Veľkí ľudia, známe osobnosti verejného života, zbytočne. Vojna musí byť.

Príprava na vojnu je proces pripravovaný samotným diablom, pretože každý začiatok je odôvodnený, že je správny, jediný.

Pred Prvou svetovou vojnou, príčinou vojny bol naivný študent. Blbec. Myslel si, že je hrdina. On tú vojnu iba urýchlil pre tých tam Hore. A čo je nevysvetliteľné a neospravedlniteľné je, že to Vídeňáci s nadšeným privítali.

Podobne to bolo aj pred Druhou svetovou vojnou. Ľud pospolitý, nemecký, bol totálne, aby som použil moderné slovo, pripravený na vojnu a tí tam Hore sa neštítili vytvoriť zločin na hranici Poľska, aby tú vojnu začali.

A je mi dosť trápne urobiť zoznam ďalších zločinných, nespravodlivo začatých vojen.

 

Záverom  ostáva otázka, prečo sa to deje? V celom priebehu dejín ľudstva, sú  neustále vojny. Každá z nich bola pre niektorých spravodlivá a nikto, nikto, nebol zvedavý na mienku napadnutých.

Myslím si, žiaľ, že na tému vojen sa vysloví negatívne ešte mnoho Múdrych činiteľov tejto planéty, ale aj tak budú vojny v budúcnosti, ako boli aj v minulosti. Nech ma niekto presvedčí o opaku, rád to prijmem.

Kresťanstvo nezvládlo svoje poslanie. Desatoro ostalo iba na papieri.

 

Aby to nevyznelo tak chmúrne a negativisticky, tak musím spomenúť našu astrofyzikálnu vedu, ktorá nám dáva nádej do budúcna. Každý máme totiž previazanosť vo vesmíre, máme tam svoje duplikáty a je len otázkou niekoľko svetelných rokov a bude nám fajn.

2026

Moja Bratislava

04.09.2026

Táraniny deväťdesiatdva a pol ročného muža to ako som ja, moja nostalgia za starými zlatými časmi mojej mladosti. Pozerám sa na pohľadnicu Bratislavy, ktorú nám poslal Viktor, mamin brat na Starú Mašu. Mal som osem. Keď som videl mrakodrap Manderlu, bol som celý preč. Vtedy sa písal rok 1943 a teraz, keď píšem spomínam si na rok 1954, kedy som počúval Cortéza [...]

Druhé pokračovanie táranín staršieho muža

26.08.2026

Keď už mám ten vysoký vek, čo nesporne je, a dostávam poklony, ktoré ma tešia, tak ma napadlo, žeby som mal z toho veku niečo vyťažiť, niečo rozumné, poučné a dokonca humorné, kým na mňa nepadne demencia a nedaj bože alc haimer. Mám plán dožiť sa stovky, ako? Stačí predsa chcieť. No a ja chcem. V čom to je, že mám deväťdesiatdva a pol ? Žeby to boli [...]

Pokračovanie táranín staršieho muža

12.08.2026

Vymotal som sa z pod paplónu a v zlomenej polohe prechádzam sa po byte, až kým sa nenarovnám a možno mi neuveríš, ale hneď si sadám za počítač, aby som to zaznamenal. Už v posteli myslím na to čo by bolo zaujímavé zaznamenať. Furčiansku ulicu z jednej strany lemujú zvláštne stromy, možno sú len tu na Furči, sú to jarabiny s červenými trsmi plodov. Raz pred [...]