Za čias mojej mladosti počul som takýto šplech, že : Kvapká mu na karbid. Nerozumel som tomu výrazu, až teraz trochu. Karbid používali baníci v lampách na svietenie a v mojom vysvetlení karbid predstavuje rozum. Osvetľuje rozum. A to sa stalo mne. Píšem túto spomienku v deň svojich deväťdesiatich dvoch narodenín. Nie je to príhoda na zahodenie. Je z mojej praxe. […]

Náš ľud pospolitý ľahko zabúda na strasti a nepeknosti z dejín zločinnosti. A vie stvoriť aj romantickú rozprávku pre deti. Ako v prípade Turka Omara a Fatimy a studni z Trenčianskeho hradu. Kopal ju vraj Omar pre svoju lásku Fatimu. V skutočnosti ju hĺbili štyridsať rokov hradní vojaci. A podobne, spievame si Sobotienka, ….už je moja milá, už je moja milá […]

Byť blogerom je výhoda. Napíšeš to, čo ťa v tvojej lebeni tlačí a uverejníš to. Neprosíkaš o uznanie. Síce neprosíkam, ale som rád ak to niekoho zaujme, lebo som naivka. Napísal som básne, ktoré sa mi páčia a vydať ich môžem knižne, lebo to zaplatím, ale viem, že ich nikto nekúpi. Kto by dnes čítal básne, strácal čas, keď na internete má takú neobmedzenú […]

I stalo sa, že som sa vybral s priateľkou na Štúra, teda do kina. Patrím ku generácii, kedy sme stáli frontu na lístky do kina. Masový zážitok, teda nie jednotlivci, ale masy záujemcov o spoločný kultúry zážitok. A filmy stáli za to. Ešte patrili u kultúre, nie k umeniu biť sa. Hovorím priateľke, čo myslíš, budeme tam samy? Nakoniec ešte ich prišlo okolo osem […]

Kamaráti z mladosti Kuruc Jožko a Labanc Emilko mi pripomenuli, že nie je meno ako meno. Moje, ničnehovoriace a meno pripomínajúce kus našej histórie. Nenapadlo ma opýtať sa Jožka a Emilka či sú znepriatelení ako ich prapredkovia, Kuruci a Labanci. Osvetlili by mi kus ich rodinnej kroniky z bitiek ich príbuzných, Labancov s príbuznými rodiny Kurucov. Alebo to nebola bitka […]