Naivka

Byť blogerom je výhoda. Napíšeš to, čo ťa v tvojej lebeni tlačí a uverejníš to. Neprosíkaš o uznanie. Síce neprosíkam, ale som rád ak to niekoho zaujme, lebo som naivka.

Napísal som básne, ktoré sa mi páčia a vydať  ich môžem knižne, lebo to zaplatím, ale viem, že ich nikto nekúpi. Kto by dnes čítal básne, strácal čas, keď na internete má takú neobmedzenú možnosť pozerať novodobé krváky, úžasné bitky a triky. Napísal som knihu, ktorá sa mi páči, dokonca som ju dal vytlačiť, lebo som to zaplatil, ale vydavateľ mi to odovzdal so slovami: tu máte a robte si s tým niečo. Tak som s tým niečo urobil. V kúte izby je kopa  exemplárov pripravených do kontajneru pre papier. Ešte ma napadá, že ako bloger,   mohol by som postupne uverejňovať úryvky z knihy. Nemusel by som prosíkať známych, aby si ju prečítali, hoci je úžasná a ja budem spokojný.

Napokon sa jeden nadšenec, súkmeňovec, z môjho rodiska našiel a prihlásil sa, že sa pokúsi o predaj. Prišiel a ja som sa aj pekne obliekol, aby som na neho zapôsobil. Čakal som, že príde osobnosť, ale prišiel prosťáček. Hneď na úvod mi oznámil, že prečítal len jednu tretinu z knihy, lebo som to pekne opísal a on, že sa zaujíma o históriu. Ostatná časť knihy ho nezaujíma. Pekne som ho poprosil, aby prečítal aj zvyšok, nereagoval. Ešte predtým, než som ho  prekukol, naznačil som, že som napísal básne a že som blogerom, naivne si mysliac, že prejaví záujem, aspoň trošku. Nič, akoby som mlčal. Taký sympatický mladý muž a ja taký naivka.

2026

Poznámka pod čiarou

Moje básne. Mám ich 75. Tu je jedna z nich. Aktuálna o zime.

Z i m a

Biely mesiac sleduje kraj

pod nohami puká mráz

 zima je strašná naozaj

ťažko sa dýcha para fučí

vzduch  ako britva ostrý

pustý okolitý kraj

nevidno nikoho v blízkom okolí

len jedna postava

v diaľke sa motolí

kráča v bielej tme pomaly

 

možno dôjde k cieľu

noc  má už svoju mieru.

*

Snehová záľaha je veľká

 nemôže prežiť zver lesná

bez pomoci človeka

 z hôr do dolín sťahuje sa

bližšie k príbytkom ľudským

 

možno k teplu

 

možno dúfa v dobro človeka

v záchranu svojho života.

*

Vtáci a  zver lesná

ustrnuli v mrazivom tichu

nemožno už ovládať

tú snehovú kalamitu

stromy zasypané snehom

splývajú so striebrom mesačného svitu

nevýslovne čarovná  noc

ak sa pozeráš z tepla svojho krytu.

 

 

 

Druhé pokračovanie táranín staršieho muža

26.08.2026

Keď už mám ten vysoký vek, čo nesporne je, a dostávam poklony, ktoré ma tešia, tak ma napadlo, žeby som mal z toho veku niečo vyťažiť, niečo rozumné, poučné a dokonca humorné, kým na mňa nepadne demencia a nedaj bože alc haimer. Mám plán dožiť sa stovky, ako? Stačí predsa chcieť. No a ja chcem. V čom to je, že mám deväťdesiatdva a pol ? Žeby to boli [...]

Pokračovanie táranín staršieho muža

12.08.2026

Vymotal som sa z pod paplónu a v zlomenej polohe prechádzam sa po byte, až kým sa nenarovnám a možno mi neuveríš, ale hneď si sadám za počítač, aby som to zaznamenal. Už v posteli myslím na to čo by bolo zaujímavé zaznamenať. Furčiansku ulicu z jednej strany lemujú zvláštne stromy, možno sú len tu na Furči, sú to jarabiny s červenými trsmi plodov. Raz pred [...]

Táraniny staršieho muža.

01.08.2026

Všimni si, nie starého muža a už vôbec starca. O starcovi napísal som báseň a vôbec sa mu nepodobám. Dnes ako obyčajne, deň začínam po domácom cvičení z knihy Tibeťanov, tri cviky. Ďalšia starosť je ako sa obliecť, aby som nemrzol, alebo nepotil. Dôležitá časť nášho bytia. Konečne som to zdolal bez úrazu a mohol vyjsť na balkón, zobrať kuchynský odpad do [...]