Megacit

Hádam najkrajší  začiatok  písania o láske je z našej ľudovej tvorivosti:

Láska bože láska, kde ťa ľudia berú,

na horách nerastieš v poli ťa nesejú.

A pokračuje Andrej Sládkovič :…No centrom, živlom, nebom, jednotou krás mojich moja Marína.

Pridám ešte svoje vyznanie o láske :

Píšem o láske preto, lebo som si vypočul fyzikusa definovať lásku extrovným  spôsobom :

Láska je stav maximálnej kvantovej previazanosti medzi dvoma informačnými kódmi.

Alebo : Láska je okamžik, kedy dva fragmenty hologramu si uvedomia, že sú súčasťou jedného celku.

Výstižné čo?

 

To je poučenie pre mladých pri vyznávaní lásky. Aké to môže byť jednoduché. Milenec, nápadník, nemusí plytvať milostnými veršami, stačí jednoducho:  Máš ku mne kvantovú previazanosť ? Áno, alebo nie! A je to.

 

Ešte od fyzikusa mimo tému: Keď sa pozeráte do zrkadla, tak nevidíte len biologický objekt, ale uvidíte unikátnu zbierku bitov, ktoré vytvorila sila vesmíru za 14 miliárd rokov.

Máme teda vedecké vyjadrenie o láske, ale zatiaľ pre nás bežných, je to trochu nezrozumiteľné

O láske môžeme figľovať. Ale len na papieri.

V živote je to boj o uznanie, intímne vyznanie, nespavé noci. Je to trápenie, sužovanie duše, nekonečná bolesť, ale aj vrchol citov, vedúci k maximálnemu šťastiu, ako len zamilovaný človek môže dosiahnuť a prežiť.

 

Vo svetovej literatúre poznáme Rómea a Júliu od  Williama Shakespeara o mladučkých milencoch z dvoch znepriatelených rodín, ktorých v ich zakázanej láske navždy spojila dobrovoľná smrť.

 

Manon Lescautová

je krásna dievčina, ktorú pošlú rodičia do kláštora. Po príchode stretá mladého     muža, ktorý sa do nej hneď zamiluje.

Je to o bezhraničnej láske chudobného rytiera des Grieux k Manon, krásnej no hriešnej svätici. Z príbehu vyznieva túžba po dosiahnutí čistoty a plnosti v milostnom vzťahu muža a ženy, túžba večne živá a znepokojujúca.

 

Búrlivé výšiny Emily Brönteovej,

sú silne emotívna a pochmúrna klasika. Sú to sugestívne opisy vresovísk, vášnivej a tragickej lásky medzi Heathcliffom a Catherine. Pochmúrna a sugestívna atmosféra vresovísk, ktorá čitateľa vtiahne do deja. Intenzívne, vášnivé emócie a zobrazenie nenaplnenej lásky medzi hlavnými postavami. Silné vykreslenie postáv a psychologická hĺbka. Pútavý dej. Dielo je považované za nadčasovú klasiku.

Je to klenot anglickej literatúry, pochmúrny, surový, vášnivý, drsný, rovnako ako yorkšírske vresoviská, v ktorých sa odohráva.

 

Ruslan a Ľudmila.

Puškinova poéma o Ruslanovi, ktorému je ukradnutá jeho novomanželka Ľudmila priamo z manželskej postele o svadobnej noci. Na stopu únoscu sa Ruslan vydáva so svojimi troma sokmi.

 

Na záver ešte dve moje básne o láske:

Láska

Priletí z hora ako blesk krutý,

 náš svet jasno ožiari,

kto stoji v ceste, toho upáli.

Priletí z neba ako blesk jasný,

dušu našu ožiari,

koho to chytí, je ako v ošiali.

Má šírku mohutného toku,

každého zasiahne náhodou,

 akoby od boku.

Nemá súpera v cite, nedá sa opísať

vie však aj potrestať.

*

Ako z malého semienka

 vyrastie strom mohutný,

 z púčika zas kvet nádherný,

tak z malej iskry v oku,

láska náhle vyklíči.

Nemá hraníc, nemá obmedzenia,

 je bezbrehá,

mohutnie do onemenia.

Je ako vesmír. 

*

Láska v okamihu začína,

pokračuje aj zhasína,

rodí sa aj umiera,

láska aj pred smrťou z nás vyviera.

*

Láska má aj odvrátenú tvár,

podobu,

ten čo lásku nezvládne

ocitá sa v emóciách,

až na dne.

Bez riešenia vidí budúcnosť,

v omámení siaha na život.

Veľkú silu má ten megacit

ničím sa nedá skrotiť, nahradiť.

*

Láska vie byť násilná, žiarlivá,

riadi ju pud vlastnícky nebezpečný.

Kto z toho vyjde bez straty,

má život vyhratý.

*

Láska nie je iba silný cit,

láska sa nedá naučiť.

Prudký je to vzlet do výšin,

emócie,

ktoré sa nedajú prevýšiť.

*

Žiť vo výšinách nebezpečné je

hrozba pádom

lásku ohrozuje.

 

Pád z výšin, náhla zmena,

Život ťažko poznamená.

*

Písať o láske, súťaž prehratá,

Nemožno prekonať Júliu, Rómea.

Láska je ako Búrlivá výšina

v slove a vete nedostižná.

To ako vystúpiť na horu sveta,

do opisu sa už nevmestí ani veta.

Láska je Manon Lescout.

*

 

Je máj

 

Je lásky čas,

 píšu o ňom básnici 

všetkých čias.

Je to pravda či milostivá lož,

 pre tých,

čo lásku hľadajú

a máj,

ten lásky čas

pomôže im ju nájsť. 

*

Osud,

diktuje nám, 

koľko lásky či strasti

dostaneme do vena, 

bez nášho vedomia.

*

Šťastný je ten,

kto v deň narodenín

vysokého veku,

nemusí plakať pri piesni :

Duša ma bolí, srdce mi plače.

*

Osud,

nešťastný, krutý, láskavý, šťastný.

 

Bolo by fajn,

mať možnosť, vybrať si to naj.

 

Otvorenou otázkou ostáva,

ktorým smerom s nami osud zamáva.

*

Záverom by sa zišlo do tých veršov

trochu optimizmu dať,

poraďte mi ale, odkiaľ ho mám vziať.

2026

 

 

 

 

 

 

.

Pokračovanie táranín staršieho muža

12.08.2026

Vymotal som sa z pod paplónu a v zlomenej polohe prechádzam sa po byte, až kým sa nenarovnám a možno mi neuveríš, ale hneď si sadám za počítač, aby som to zaznamenal. Už v posteli myslím na to čo by bolo zaujímavé zaznamenať. Furčiansku ulicu z jednej strany lemujú zvláštne stromy, možno sú len tu na Furči, sú to jarabiny s červenými trsmi plodov. Raz pred [...]

Táraniny staršieho muža.

01.08.2026

Všimni si, nie starého muža a už vôbec starca. O starcovi napísal som báseň a vôbec sa mu nepodobám. Dnes ako obyčajne, deň začínam po domácom cvičení z knihy Tibeťanov, tri cviky. Ďalšia starosť je ako sa obliecť, aby som nemrzol, alebo nepotil. Dôležitá časť nášho bytia. Konečne som to zdolal bez úrazu a mohol vyjsť na balkón, zobrať kuchynský odpad do [...]

Levanta

16.07.2026

Pred mnohými rokmi mihlo sa mi pred mojimi očami slovo levanta. Zvláštne slovo v našich končinách. K akej reči ho priradiť? Mrkol som na správny zdroj a zistil som, že sa nejedná o lievance, ani o lokše, ale že je to územie, ktoré sa označuje tiež ako blízky východ. Takže ako na to? Cesta za poznávaním niečo stoji, to jest, kúpte si jachtu a vydajte sa po [...]