pelmel

Keď brázdim vo svojej pamäti o histórii ľudstva – človeka, tak sa nestačím čudovať na tom, prečo naši vedátori nazvali ho, toho človeka, homo sapiens – to jest človek obdarený rozumom. Predpokladám, že to bolo preto, aby ho odlíšili od opice. A vystihli to. Opica sa skutočne líši od človeka. Žije v súlade s prírodou a nie je schopná robiť masakry ako človek. […]

Nechcem vytvoriť definíciu kultúry. Na to sú umnejší odo mňa. Sú to len moje nezáväzné úvahy, aby reč nestála. Mám otázky, na ktoré neviem odpovedať. Kedy začíname byť kultúrni a kedy nekultúrni. Prváčikovia sú ešte nekultúrni, maturanti už hej ? Patríme medzi kultúrnych, až keď chodíme na opery, alebo stačí ak vieme obcovať servisom pri jedle ? […]

Ako to vlastne je ? Hora bez lesa je holý kopec. Les môže byť aj bez hory. Napríklad lesopark, lesy lužné, lesy na rovine. Keď si zaumienim rozprávať o našich zbojníkoch, tak to nebudú lesní chlapci, ale hôrni chlapci. Ak zaznie slovo hora, stojím v pozore, ak les, som nevýrazný. V poézii ospevujeme hory naše krásne. Znie to romantickejšie ako keby sme ospevovali lesy. […]

Úsvit dejín. Utekajme, Tatári idú ! Po nich bolo Slovensko spustošené. Uhorský kráľ Belo IV. povolal Sasov ako hostí, aby vyplnili opustené miesta . Stalo sa to na úsvite, povedané poeticky, našich stredovekých dejín. Mongoli, nazývaní tiež Tatári, vrátili sa do svojich júrt. To je ten úsvit. Zomrel ich veľký chán Ogotaj a jeho nástupca Batu chán, ponáhľal sa zo […]

Boli časy dávne a v našej príhode aj slávne. Neboli asfaltky ani železnice, richtári nevedeli čo je to infraštruktúra. Všade boli neporušené lesy, popretkávané štrkoprašnými cestičkami s miernymi výmoľami, naplnenými vodičkou pre napájanie lastovičiek a iného drobizgu. Cesty, slúžiace pre kravské a výnimočne aj konské povozy, premávajúce od jednej krčmy […]

Ak som niečo dosiahol, po čom som túžil, tak na to bolo potrebné mať vôľu, ba dokonca pevnú vôľu. Niečo chcieť, neznamená dosiahnuť. Je nutné mať vôľu chcieť. Odkiaľ sa vzala ? Niekedy ju mám, držím ju, ale aj náhle odíde. Vôľa. Čudná to matéria či duchovno ? Mám ju od rodičov, alebo už od jaskynného praotca? Žeby ako v tej piesni : […]

Nekonečné téma : Priateľke som dal otázku, či mi vie odpovedať, čo by prevážilo, keby sme dali na váhu celosvetové dobro a zlo. Ihneď vychrlila všetky dobroty, pardon, dobrá, o ktorých vedela. Váha na strane zla, ostala prázdna. Tak to hej, to áno, to by som bral. Žiť v takom krásnom svete, kde lietajú iba anjeli, a kde Lucifer a jeho kámoši spia. Rozmýšľam, […]

Hlava je hlava, nemožno ju zameniť za klobúk. Ten patrí na hlavu. Ale už nemôžeme povedať, že hlava patrí pod klobúk. To nie. V jednej piesni to znie takto : vietor ženie klobúk v púšti, kde je tá hlava, čo ten klobúk nosila. Vo filme o švejkovine, hovorí strážnik, s veľkým obdivom a úctou k nadriadenému : Vy ste hlava pán strážmajster. A on nato : veď […]

Takže, ak elektrón preskočí z jednej dráhy do druhej vydá určité množstvo, tj. kvantum energie. To pochopí aj malé decko. I ja. Už menej chápem, keď na našej ulici Rehábka ponúka kvantový postup v jej práci. Možno by som pochopil aj astrofyzika o úžasných objavoch vesmíru, ale nechápem tie hektáre nepredajného tovaru. Ak v najnovšej reklame ponúkajú druhý oblek […]

A sú tu. Nestačili sa dostať ani do Veľkého slovníka cudzích slov. A dobre, lebo ich význam je nehumánny. Slúžia k zabíjaniu. V minulých vojnách ešte neboli. Nebola elektronika. Niečo som počul, niečo videl, vo filme o poštových holuboch, ale tie nosili listy a nie granáty. Takže pokrok je značný. Ak sa jedná o vojnu. Je obdivuhodné a zároveň zarážajúce, […]