pelmel

Hušták

1. časť

Keď kráčaš po púšti vplýva na teba beznádej, keď kráčaš po meste, obklopuje ťa história vytvorená predkami. Každá budova, každý detail sa ti prihovára, aby si sa o neho zaujímal: kto bol ten majster čo to vytvoril, kto bol ten panovník, čo to podporil? Koľko strasti, ale aj radosti poznali tie múry jednotlivých staviteľských slohov, podľa ktorých poznávame históriu mesta a jeho neopakovateľnú atmosféru. Potvrdzujú nám, že nie sme tu od včera.

V detstve som počul slovo hušták. Dnes ako dospelák som si povedal, že sa na to mrknem a vyzdvihnem z hlbín minulosti niektoré historické deje mesta Košice pre pamäť všeobecnú, meštiansku aj meštiacku. Žijeme len raz a toľko zaujímavých vecí nám uniká.

Kedysi dávno, pradávno bolo sťahovanie národov. Nemáme to na písme, ale niečo o tom hovoria črepiny od takých aj onakých kmeňov a nakoniec aj od Slovanov.

I stalo sa, že sme sa my, Košičania, usadili na peknom a úrodnom území povodia Hornádu medzi budúcimi vinicami a lánami pšenice, pod horou Bankov.

A  začala fungovať história. Vznikla osada, potom valal a nakoniec mesto s názvom  Košice. Kto sa chcel do mesta dostať musel prejsť cez hušták a uvidel na čom ten svet stoji. Mohol si oči vyočiť. Pozeral ako sa vyrábajú kože potrebné na čižmy, ako vyrábajú sudy na víno, ako vyrábajú tehly na múry, videl na blízkych poliach sedliakov siať zrno, sadiť repu, pásť kravy, kone, ovce a to všetko pre tých, čo sedia a zabávajú sa za múrmi toho mesta.

Ich veľmi osožná práca bola pre meštiakov nečistá a tak títo živitelia mesta museli  ostať za hradbami. Na voľnej voľuške, na predmestí, na huštáku.

Napadlo ma, že si trochu pospomínam na históriu mesta cez vývoj staviteľského umenia, včítane  panovníkov predošlej doby.

Mesto nežilo vo vzduchoprázdne. Vždy tu pod Tatrami niečo sa dialo. Spočiatku tu špacírovali poľovníci a potom panovníci.

Románsky sloh sa košickej kotline vyhol, respektíve nedobehol. Najďalej na východ sa dostala katedrála v Spišskej Kapitole. Bolo to 10 – 12 storočie.

Náš kráľ Svätopluk, to bolo 9. storočie ( roky 830 – 897).

Po roku 1000 vládli  Uhorsku  králi Štefan, Ladislav, Ondrej a Béla IV.

Košice boli začiatkom 13. stor. vyvinutou osadou. Uhorský panovník Béla IV.(1206-1270), po odchode Mongolov či Tatárov, povolal nemeckých kolonistov ( 1249-1261), ktorí začali s výstavbou mesta. Po roku 1290 ho obohnali hradbami. Ubehlo už 735  rokov, takže hradby už môžeme vidieť iba na modele v múzeu.

Ďalšie rozširovanie mesta bolo možné len cez predmestia – huštáky. Tieto riadili richtári a ich zase riadil richtár mesta.

Počas trvania slohu nazývanom Gotika panoval u nás Francúz Karol I. Róbert z Ajou. (1226-85). Vládol 40 rokov. Zomrel v Trnave. Po ňom jeho syn Ľudovít I., Veľký Ďalším kráľom bol Žigmund Luxemburský. Ten zadlžil Uhorsko tak, že musel dať do zálohu 13 spišských miest a tiež hrad v Starej Ľubovni kráľovi Poľska Vladislavovi II. na dobu 358 rokov a Spišiaci si polštinou zmäkčili svoje nárečie.

Do roku 1490 panoval Matej I. Korvín-Havran (1443- 1490), bol z veľmožského rodu Huňadiovcov. Urobil z Uhorska mocnosť a Košice rástli.

V roku 1465 vznikla v Bratislave Académia Istropolitána, trvala 26 rokov.

Po Korvínovi prišiel na uhorský trón Poliak kráľ Vladislav Jagelovský, kráľ Dobre.

V tom období vznikla spoločnosť Thurzo – Fugger na vývoz medi zo Slovenska. Neostal po nich ani slušný zvyk, že ďakujeme.

Ďalším kráľom Uhorska bol Ľudovít II. Prehral bitku s Turkami pri Moháči r. 1526, kde aj padol. Turci potom okupovali Uhorsko až po Dunaj 150 rokov. Uhorsko sa rozdelilo na tri časti: Slovensko – Chorvátsko – Sedmohradsko.

A čo sa dialo vtedy okolo Košíc a v širšom okolí ? Mongoli dobili Rusko, Poľsko a Uhorsko. Trnava sa stala kráľovským mestom. Přemysl Otakar II. bol korunovaný za kráľa, dve nemecké mestá založili Hanzu – obchodný zväz.

A vývoj Košíc pokračoval aj so svojimi huštákmi. V meste bola zriadená Kráľovská komora, ktorá vyberala dane a organizovala verejné práce. Zisky si chceli prisvojiť Omodejovci a keď panovník Karol Róbert z rodu Anjou (1288-1342), daroval Košice Omodejovi z rodu Aba, to sa Košičanom nepozdávalo, povstali a Omodeja zabili.

Mestu sa začalo dariť po víťaznej bitke panovníka z Anjou pri Rozhanovciach r. 1312. Bol to boj proti Matúšovi Čákovi, pánovi Váhu a Tatier a ostatnej šľachte.

Okolo roku 1390 pokračovalo sa vo výstavbe najvýznamnejšej gotickej pamiatky na Slovensku, chrámu sv. Alžbety.

Košice získali erbovú listinu r. 1369, ktorá je najstaršia v Európe. Najvýznamnejšou obchodnou výsadou bolo Právo skladu a Právo generálneho  skladu.

Cech kožušníkov z r. 1307 je prvým v Uhorsku.

Košice v 14 stor. a 15. stor. mali vedúce postavenie v celom Uhorsku. Bola tu Soľná komora, najvyšší kapitán Predtisia a metropolné cechy. Obyvateľov bolo okolo 10 000. Písal sa stredovek.

V tom čase neskorogotický Majster Pavol z Levoče, sochár a rezbár robil divy (1540)  žiaľ, do Košíc sa nedostal.