Myslím, teda som. Otázka pre mňa znie. Mám to dať aj na papier? To je otázne. Myslenie totiž bolí. Bolí, keď sa venujem nepríjemným spomienkam. Chcem sa tej bolesti vyhnúť a ponoriť sa do spomienok príjemných, na svoje rozprávkové detstvo, na šlabikár, perečník a tintu a prvé písmenká v zošite znejúce tak sugestívne , až bolestivo, pri slove „mama“. […]

Ak nazlostený človek ide po lese a nestretne nikoho, zlosť sa časom stratí. Ak nazlostený človek ide po lese a stretne tam nazlosteného človeka, vznikne bitka. Nám fyzikusom je to jasné. Narazili do seba dve rovnaké frekvencie, spočítali sa a vznikla rezonancia, amplitúda vyskočila a vznikla bitka medzi dvoma osobami s nazlostenými frekvenciami. Ak sa to udeje medzi […]

Sme jedineční, my, biela rasa ? Až do Kolumba a Marka Póla a to je dosť rokov, sme boli pánmi tejto guľatej zeme a okolitého vesmíru, ale aj potom, čo sa im, teda Markovi a Kolumbovi otvorili oči. Uvideli iný svet, ale ešte stáročia sme pestovali naše biele tváre, ako jedinečné a boli sme presvedčení, že homo sapiens je len biela tvár. Dnes sme rozhľadenejší, ale […]

Ak je človek slabý v kolenách, je závislý na vozíku. Ak je slabý duševne, je závislý na drogách. Ak je človek ešte človiečikom, je závislý na mame. Pravda je taká, že všetci sme závislí. Ide o to, na čom sme závislí a v akom stupni. Moja stupnica je taká: malá, stredná a veľká závislosť. Malá závislosť, to je cukráreň, stredná piváreň a veľká, keď […]

Napísal som Megacit a dve básne, pre úplnosť je tu ešte jedna, do tretice, o dvoch hlavičkách, s natrhnutými džínsami, kde hormóny vystrájajú , ako splašené slepice. Dva krát trinásť Cigareta v puse, cvočkovitý vzhľad, vyzývavé pohľady to ako zbraň, šesť prsteňov na ruke, hoci prstov je len päť, prepichnuté nosy, gamby, život bez starosti, akoby […]

Vojna musí byť. Je to heslo dňa. A čo my na to? Obyčajní, bežní občania, ľud pospolitý, ktorému sa odporúča ráno piť pohár vody na predĺženie života, až dovtedy, kým mu za oknom nevybuchne bomba. Môžeme sa rozčuľovať, písať transparenty, v krčme sa aj pobiť, ale zbytočne. Vojna musí byť. Proti vojne sa jednoznačne stavajú aj Veľkí ľudia, známe osobnosti […]

Hádam najkrajší začiatok písania o láske je z našej ľudovej tvorivosti: Láska bože láska, kde ťa ľudia berú, na horách nerastieš v poli ťa nesejú. A pokračuje Andrej Sládkovič :…No centrom, živlom, nebom, jednotou krás mojich moja Marína. Pridám ešte svoje vyznanie o láske : Píšem o láske preto, lebo som si vypočul fyzikusa definovať lásku […]

S obdivom sledujem deťúrence, ten drobizg, ako si to mašíruje, držiac sa za ručičky, na najbližšie ihrisko, plné zaujímavých hračiek a zariadení. Prechádzajú okolo mňa, švitoria, ktovie o čom ? Stáva sa, že občas sa na mňa pozrie so záujmom jedno maličké stvorenie a mňa to hreje okolo srdca a dávam tomu dieťatku jednotku, možno aj nobelovku. Kto vie ? […]

Sledujem na obrazovke maklérku v Amerike, ako ukazuje klientovi vilu ? nie, palác a hovorí mu , cena sto miliónov a poznamenáva, že majiteľ ešte sa nebol na ten svoj majetok ani pozrieť. To vám rozum zastane. A podobne možno sledovať slávne holivúdské hviezdy ako kupujú a kupujú a zhromažďujú. A o tom sa dozvedáme len preto, že sú populárny. Prečo to robia, […]

Už som raz písal o tom zázraku, akože stačí vajíčko podržať v teple a máte pochodujúce kuriatko z mäsa a kostí. Tento krát je o inom reč. Veľkonočné vajíčka som dosiaľ registroval akurát, že sú pekne vyfarbené. Po prehliadke výstavy s názvom Trebišovski pisanki v nádhernej budove múzea v Trebišove, otvorili sa mi oči. Dokorán. Koľko rokov prežil som […]