Boli časy dávne a v našej príhode aj slávne. Neboli asfaltky ani železnice, richtári nevedeli čo je to infraštruktúra. Všade boli neporušené lesy, popretkávané štrkoprašnými cestičkami s miernymi výmoľami, naplnenými vodičkou pre napájanie lastovičiek a iného drobizgu. Cesty, slúžiace pre kravské a výnimočne aj konské povozy, premávajúce od jednej krčmy […]

Ak som niečo dosiahol, po čom som túžil, tak na to bolo potrebné mať vôľu, ba dokonca pevnú vôľu. Niečo chcieť, neznamená dosiahnuť. Je nutné mať vôľu chcieť. Odkiaľ sa vzala ? Niekedy ju mám, držím ju, ale aj náhle odíde. Vôľa. Čudná to matéria či duchovno ? Mám ju od rodičov, alebo už od jaskynného praotca? Žeby ako v tej piesni : […]

Nekonečné téma : Priateľke som dal otázku, či mi vie odpovedať, čo by prevážilo, keby sme dali na váhu celosvetové dobro a zlo. Ihneď vychrlila všetky dobroty, pardon, dobrá, o ktorých vedela. Váha na strane zla, ostala prázdna. Tak to hej, to áno, to by som bral. Žiť v takom krásnom svete, kde lietajú iba anjeli, a kde Lucifer a jeho kámoši spia. Rozmýšľam, […]

Hlava je hlava, nemožno ju zameniť za klobúk. Ten patrí na hlavu. Ale už nemôžeme povedať, že hlava patrí pod klobúk. To nie. V jednej piesni to znie takto : vietor ženie klobúk v púšti, kde je tá hlava, čo ten klobúk nosila. Vo filme o švejkovine, hovorí strážnik, s veľkým obdivom a úctou k nadriadenému : Vy ste hlava pán strážmajster. A on nato : veď […]

Takže, ak elektrón preskočí z jednej dráhy do druhej vydá určité množstvo, tj. kvantum energie. To pochopí aj malé decko. I ja. Už menej chápem, keď na našej ulici Rehábka ponúka kvantový postup v jej práci. Možno by som pochopil aj astrofyzika o úžasných objavoch vesmíru, ale nechápem tie hektáre nepredajného tovaru. Ak v najnovšej reklame ponúkajú druhý oblek […]

A sú tu. Nestačili sa dostať ani do Veľkého slovníka cudzích slov. A dobre, lebo ich význam je nehumánny. Slúžia k zabíjaniu. V minulých vojnách ešte neboli. Nebola elektronika. Niečo som počul, niečo videl, vo filme o poštových holuboch, ale tie nosili listy a nie granáty. Takže pokrok je značný. Ak sa jedná o vojnu. Je obdivuhodné a zároveň zarážajúce, […]

Som na špacírke po sídlisku, keď zrazu vidím ako sa otvorili vstupné dvere bytovky, odkiaľ vychádza mladá žena. Zastane a náhlivo vyťahuje cigarety. Zapaľuje a náruživo vdychuje dym. Vidieť na jej tvári ako trpela. Bola na návšteve a veľmi sa jej uľavilo, že mohla odísť. Konečne milovaná cigaretka. Cez prestávku, na jednej konferencii, kamarát Belo beží […]

Domov, to nie je len slovo. To nie je len prázdne slovo. Obsahuje podstatu, je ako slnečné spektrum so všetkými farbami. Môžeš brázdiť hoci aj vesmírom, domov máš len jeden. Tam je tvoja mama, aj stará mama, kamaráti aj dobrí susedia. Tam sa nachádza to, čomu hovoríme teplo domova. Domov, to je aj učiteľ a učiteľka. Otvorili ti oči, aby si videl. A poznal kam patríš. […]

Mám deväťdesiatjedenapol, život mi prefŕkol popod nos. Nemal som na všetko čas, žeby teraz ? V meštianke, bolo to ešte v minulom storočí, nám pán učiteľ vysvetľoval, že na zemeguli žijú ľudia rôznej farby: bieli, čierni, žltí, červení a keďže vývoj pokračuje, možno, že ešte siví, strakatí. Naši vedátori z tých farieb vyvodili, že sú to rôzne rasy. […]

Kráčam si kráčam, po svojej trase, smerom k lesoparku, keď zrazu od chrbta pripojil sa ku mne chlap a začína obdivovať moje drevené paličky. Hovorím, že sú ekologické a vzácne, lebo dlho rastú. Zrejme bol to od neho úvod, lebo vyklopil, že má 84 a jeho žena mu vytýka, že načo chodí vonku. Trochu vzrušený, trochu roztrpčený hovorí mi, je glupa, prečo vraj […]