pelmel

Balans

Človek prekonáva v živote mnoho prekážok. Ťažkostí v zamestnaní, v rodine. Nakoniec ich prekoná, aj zabudne. Najťažší boj je však so sebou , so svojou pohodlnosťou, lenivosťou a ten trvá po celý život.

Načo sa plachočiť, keď tak príjemne je sedieť v pohodlnom kresle a sledovať obrázky na monitore  a pritom s jednou rukou dávať si do úst, vlastne ani neviem čo a prečo.

Takto vzniká nerovnováha v príjme kalórií, rastie bruško, cukrovka, upchaté cievy a radšej nebudem pokračovať.  Za tým už je len koniec.

To je o človeku, ale ten, ako jedinec tvorí v danej prírode a spoločnosti hlavnú úlohu. Aký obraz vytvára on, taká je spoločnosť.

A spoločnosť je  tiež v nerovnováhe.  Prijíma viac ako potrebuje. Ako spotrebuje v tej našej časti zemegule.

V inej časti zemegule je tiež nerovnováha. Nerovnováha z nedostatku.

Zdá sa, že takto funguje život na tejto našej planéte a o vytvorenie rovnováhy sa možno iba kdesi nezáväzne diskutuje.

Hromadíme potraviny, predmety, autá, plasty do takej miery, že už to začína byť hrozivé. Zatiaľ, ale pre našu a svetovú spoločnosť, je  dôležitejšie koho budeme voliť na najbližšie štyri roky. A potom novu. A potom znovu. A primitívne kortešačky, podvody, vyhodené peniaze na bilbordy a tak pekne dookola.

Skrátka nieto času ani sily riešiť problémy.

Hromadíme zbrane.

A tu už strácam humor.

Po nekonečných vojnách celej histórie ľudstva, nakoniec človek ako tvor rozumný, vytvoril si organizáciu menom OSN, aby už konečne neboli vojny.

Stala sa z nej trápna spoločnosť s množstvom zbytočných úradníkov.

Naozaj nemožno pochopiť spoločenstvo národov, ktoré by si mohli  povedať : dosť bolo vojen, dosť bolo zabíjania. Zrušme armády, stačí polícia.

Čo sú to za ľudia ?  Je to až také nemožné ?

Zatiaľ sa mi nepodarilo zachytiť ani minimálny optimistický pohľad na budúcnosť.

Človek je nepoučiteľný a zdá sa, že s tým sa nedá nič robiť.

Budeme pokračovať v balansovaní,  až do samého konca. Bodka.

07/2019