Kríza vedomia

Kríza vedomia

 

Sedel som v kupé, keď vpadli dnu štyria výrastkovia. Začala mohutná a hlučná debata. Privrel som oči. Po piatich minútach zrazu bolo ticho. Pozerám, každý už surfoval. Už ich nezaujímalo nič. Okolitá prebiehajúca príroda, prípadne ďalšia debata, trebárs o športe a pod. Nič.

Prechádzam sa po lesoparku, obdivujem stromy, kríky, trávu kvety. Stretávam mládež so slúchadlami v ušiach, nevnímajúcich okolie.

Chodím okolo budov počmáraných sprejermi. Nie nejaké ucelené výtvarné dielo, len čary máry.

Mladý pár sedí oproti sebe a surfuje. Nemajú si čo povedať. Otrasné.

 

Literatúra robí človeka lepším. Núti ho premýšľať, porovnávať aj zabávať. Je to už minulosť? Stačí na prežitie surfáč? Už nemáme nervy, trpezlivosť na čítanie duchovného bohatstva od  našich umelcov.

Ako to máme vnímať ? Je to normálny vývoj, alebo postupná degradácia osobnosti.

 

Na sídlisku je malé futbalové ihrisko pre mládež. Je prázdne. Mládež surfuje.

Už nepotrebuje vedieť násobilku, má predsa nástroj na to. Všetko je tam aj mozog.

Načo mať svoj ?

 

Vnuk si kúpil na splátky najnovší  drahý surfáč.  Ešte ani nesplatil a už je na trhu ďalší super surfáč. Čo teraz? Predsa musí ho  mať !

Je to droga a výrobcovia s tým počítajú. Majú spočítané koľko surfáčov ročne sa vymení.

Už nie sme samostatní, sme vo vleku výrobcov. Inak sa tomu hovorí kapitalizmus. Nič nové pod slnkom.

 

Starí ľudia vždy hovorili : ach tá mládež, čo len z nich bude .

Platí to aj dnes ?

 

Aj v minulosti boli fázy vývoja. Staré odchádzalo, nové, robilo revolučné zmeny. A starci nariekali.

Môžeme pripustiť, že časť mládeže sa uchytí v živote a tí ostatní padnú.

Je to pravdepodobné, ale je evidentné, že technologický pokrok je tak veľký, že ho možno nazvať revolučný.

A revolúcia vždy narobí viac škôd ako úžitku.

 

Človek sa sám izoluje. Už rodina si nesadá k televízoru na spoločný program. Každý má svoj.

Pomaly, ale isto už prestáva byť súčasťou kolektívu a prírody, ale otrokom nových technológii.

 

Mobilný telefón bol úžasným pokrokom ako pracovný nástroj pre organizáciu práce. Ale čo  s nim robia ? Už vraj má tri fotoaparáty. Tri ? to je „ úžas „ !  A Ja by som chcel štyri.

 

07/2019

 

Druhé pokračovanie táranín staršieho muža

26.08.2026

Keď už mám ten vysoký vek, čo nesporne je, a dostávam poklony, ktoré ma tešia, tak ma napadlo, žeby som mal z toho veku niečo vyťažiť, niečo rozumné, poučné a dokonca humorné, kým na mňa nepadne demencia a nedaj bože alc haimer. Mám plán dožiť sa stovky, ako? Stačí predsa chcieť. No a ja chcem. V čom to je, že mám deväťdesiatdva a pol ? Žeby to boli [...]

Pokračovanie táranín staršieho muža

12.08.2026

Vymotal som sa z pod paplónu a v zlomenej polohe prechádzam sa po byte, až kým sa nenarovnám a možno mi neuveríš, ale hneď si sadám za počítač, aby som to zaznamenal. Už v posteli myslím na to čo by bolo zaujímavé zaznamenať. Furčiansku ulicu z jednej strany lemujú zvláštne stromy, možno sú len tu na Furči, sú to jarabiny s červenými trsmi plodov. Raz pred [...]

Táraniny staršieho muža.

01.08.2026

Všimni si, nie starého muža a už vôbec starca. O starcovi napísal som báseň a vôbec sa mu nepodobám. Dnes ako obyčajne, deň začínam po domácom cvičení z knihy Tibeťanov, tri cviky. Ďalšia starosť je ako sa obliecť, aby som nemrzol, alebo nepotil. Dôležitá časť nášho bytia. Konečne som to zdolal bez úrazu a mohol vyjsť na balkón, zobrať kuchynský odpad do [...]