Človek

Človek

 

Koluje smutný vtip, že vojna nebude, ale boj o mier bude taký, že neostane kameň na kameni.

Myslím, že vystihuje situáciu dneška a  vystihuje históriu ľudstva.

 

Vie niekto s určitosťou povedať, že sa na  Zemi nikdy  nebojovalo ?

Od praveku, vždy nejaký kmeň bojoval proti druhému. Ak na jednej strane zemegule bola prestávka z vyčerpanosti, potom na tej druhej strane  boje neprestávali.

Bolo to v praveku, stredoveku, novoveku a je to aj dnes, prítomnomveku.

 

Aké  boli dôvody pre vraždenie tých druhých ? To je otázka.

 

Ak sa hovorí o bojoch, tak je to také zaokrúhlené zjemnené slovo o vraždení nevinných. Ak niekto bol na bojisku vo vojne zavraždený,  hovoríme, že padol. Už to neznie tak kruto, dokonca sa zato vyznamenáva a tak sa akosi ospravedlňujú hlavy náčelníkov, ktorí ten krutý boj zavinili,  často  z márnomyseľnosti, hlúposti, tuposti človeka.

 

Takže nakoniec , kto je  človek ?

Aký sa rodí, dobrý či zlý ?

 

 

 

Nezačalo to náhodou v raji, kedy boli tí dvaja obyvatelia vyhnaní pre jablko, kde zvíťazilo zlo nad dobrom ? Ďalej máme  Kaina a Ábela.  To sme už hlboko v začiatkoch človečenstva.

 

Nuž a v našom veku novoveku prišiel jeden prezident veľkej veľmoci na termín ríša Zla. Už nie jedinec, už celá ríša Zla.  Z toho ale jednoznačne vyplýva, že jeho ríša, je ríša Dobra.

Objav ríše Zla nie je akurát  na nobelovku, ale zamyslieť sa nad tým treba. Zvlášť, keď je to možno naopak.

 

Vymenovávať  vojnové zločiny považujem za zbytočné, za trápnu záležitosť, pretože sú všeobecne známe.

A dávať recepty na to, aby sa človek začal správať ako človek, je nielen zbytočné, ale považujem to za stratu času.

Tisíce rokov správal sa rovnako. Útočil, bránil sa, skrátka bojoval. Tragédia je v tom, že bil sa vždy  obyčajný človek. Ten čo to zavinil pozoroval to iba z bezpečia – tiež človek ?

 

Žiaľ, naozaj taký je život. A známe porekadlo, že človek, to znie hrdo, je  irónia.

 

Podľa známych ukazovateľov  človečenstvo  sa ženie do záhuby. Berie sa to akosi z ľahkosťou. Veď čo. Akosi bolo, akosi bude.

Dôležitejšie sú  sankcie, clá,  výzvy na zvýšené výdavky na zbrojenie.

 

Ďaleký východ, blízky východ, južná Amerika, Ukrajina, všade sa bojuje,  zvyšuje sa napätie .

Sme skutočne na prahu svetovej vojny ?

 

Je možné zaujať  k tejto svetovej situácii optimistické stanovisko ?

Dúfajme, že to nie je až také beznádejné  vo svete ako v tom vtipe :

Chlap padá z dvadsiateho poschodia. Pri desiatom si hovorí : ešte to nie je také zlé.

 

05/2019

 

 

 

Moja Bratislava

04.09.2026

Táraniny deväťdesiatdva a pol ročného muža to ako som ja, moja nostalgia za starými zlatými časmi mojej mladosti. Pozerám sa na pohľadnicu Bratislavy, ktorú nám poslal Viktor, mamin brat na Starú Mašu. Mal som osem. Keď som videl mrakodrap Manderlu, bol som celý preč. Vtedy sa písal rok 1943 a teraz, keď píšem spomínam si na rok 1954, kedy som počúval Cortéza [...]

Druhé pokračovanie táranín staršieho muža

26.08.2026

Keď už mám ten vysoký vek, čo nesporne je, a dostávam poklony, ktoré ma tešia, tak ma napadlo, žeby som mal z toho veku niečo vyťažiť, niečo rozumné, poučné a dokonca humorné, kým na mňa nepadne demencia a nedaj bože alc haimer. Mám plán dožiť sa stovky, ako? Stačí predsa chcieť. No a ja chcem. V čom to je, že mám deväťdesiatdva a pol ? Žeby to boli [...]

Pokračovanie táranín staršieho muža

12.08.2026

Vymotal som sa z pod paplónu a v zlomenej polohe prechádzam sa po byte, až kým sa nenarovnám a možno mi neuveríš, ale hneď si sadám za počítač, aby som to zaznamenal. Už v posteli myslím na to čo by bolo zaujímavé zaznamenať. Furčiansku ulicu z jednej strany lemujú zvláštne stromy, možno sú len tu na Furči, sú to jarabiny s červenými trsmi plodov. Raz pred [...]