Oči
Jedna zo záhad života,
z mnohých zázrakov prírody,
sú dve prenikavé žiare,
osadené do každej ľudskej tváre.
Vyjadrujú radosť, žiaľ, útrapu,
sú čitateľné i tajomné ,
povzbudivé i karhavé.
Sú to naše oči.
*
Čo duša schováva,
očami navonok vydáva.
Keď ťa chytá panika,
to očami ťa niekto preniká,
keď zrazu náladu dobrú máš,
to láskavé oči ťa hladkajú.
Naše oči.
Zrkadlo duše.
Táraniny deväťdesiatdva a pol ročného muža to ako som ja, moja nostalgia za starými zlatými časmi mojej mladosti. Pozerám sa na pohľadnicu Bratislavy, ktorú nám poslal Viktor, mamin brat na Starú Mašu. Mal som osem. Keď som videl mrakodrap Manderlu, bol som celý preč. Vtedy sa písal rok 1943 a teraz, keď píšem spomínam si na rok 1954, kedy som počúval Cortéza [...]
Keď už mám ten vysoký vek, čo nesporne je, a dostávam poklony, ktoré ma tešia, tak ma napadlo, žeby som mal z toho veku niečo vyťažiť, niečo rozumné, poučné a dokonca humorné, kým na mňa nepadne demencia a nedaj bože alc haimer. Mám plán dožiť sa stovky, ako? Stačí predsa chcieť. No a ja chcem. V čom to je, že mám deväťdesiatdva a pol ? Žeby to boli [...]
Vymotal som sa z pod paplónu a v zlomenej polohe prechádzam sa po byte, až kým sa nenarovnám a možno mi neuveríš, ale hneď si sadám za počítač, aby som to zaznamenal. Už v posteli myslím na to čo by bolo zaujímavé zaznamenať. Furčiansku ulicu z jednej strany lemujú zvláštne stromy, možno sú len tu na Furči, sú to jarabiny s červenými trsmi plodov. Raz pred [...]
Celá debata | RSS tejto debaty