Rómovia

Rómovia

 

Bolo to dávno. V televízii bol záber z osady na spiace dievčatko a jej mamu. Reportér sa pýta, prečo nešla do školy ? Mama: keď tak dobre sa jej spí. Pobavilo ma to, ale …to bolo všetko. Dnes by sme mohli okolo toho hodne mudrovať. V podstate takýto  prístup k vzdelaniu je tou pohromou, ktorú trpí tá komunita. A je to tak aspoň posledných sto rokov.

Čo s tým ? To je tiež otázka  posledných sto rokov.

*

Takmer denne pozerám ako na našom sídlisku  hrabú sa v kontajneroch.

Mladí Rómovia. Je mi ich ľúto. Veľmi ľúto.

Za socializmu to nebolo. Každý Róm bol zamestnaný.

Dnes, keď už patríme k bohatej, či takmer  bohatej vytúžene európskej spoločnosti, keď pod naším oknami stoja najnovšie značky metalizovaných karosérii, necháme časť našej spoločnosti vyberať smetné koše a na hlavnej ulici žobrať stroskotancov, ktorý nie sú schopní z rôznych dôvodov postarať sa o seba.

Je to hrozná hanba pre túto našu tzv. civilizovanú spoločnosť.

Ak toto má na svedomí kapitalizmus, potom to je systém rovný  hyenizmu.

*

Žijú medzi nami posledných päťsto rokov. Žijú v osadách podľa vlastných zákonov s vajdom na čele. História nezaznamenala, žeby s nimi boli zvláštne problémy. Nebúrili sa, nerobili barikády, ani revolúciu. Vystačili si sami a ostatná spoločnosť si ich takmer nevšímala. Tolerovali sme sa.

Je ťažko vysvetliteľné a ťažko pochopiteľné, prečo sa tie komunity, biela a tmavšia, tak dlho a dokonale izolovali.

Nevedeli a nevedia nájsť k sebe ľudský prístup. Päťsto rokov.

*

Za môjho detstva sme mali v našom mestečku,  v našej štvrti jedného  Róma huslistu. Vždy sviatočne oblečený, pekne sme sa zdravili…   a to bolo  všetko.

Dnes sa to hrozne zmenilo. Uvoľnené byty v troch mestských štvrtiach, v ktorých už našinci nechcú bývať, lebo nevyhovujú dnešným požiadavkám, obsadili Rómovia. Z osady do relatívne pekných rodinných domov a bytoviek musí byť pre niekoho šťastím. Stačí potom bývanie vylepšovať .  Oni to naopak všetko zničili.

Dostali byty zadarmo, to je predsa fantázia !

Nie však pre Róma. A to už neviem pomenovať. Ani tomu nerozumiem.  To by sa mal vyjadriť profesionál psychológ a vzdelaní Rómovia. Aká  je to tá  rómska duša ? Rozmýšľa   ako homo sapiens ?

Ako sa mám k tomu vyjadrovať, aby ma nepovažovali za rasistu ?

*

V debatách som sa zastával Rómov s odôvodnením : Predstav si, že si sa narodil v osade. V detstve je to fajn. Sama zábava, ale v puberte si začneš uvedomovať, ten priepastný rozdiel v spoločnosti, tie nevšímavé, často opovrhujúce pohľady, odstrkovanie pri každej príležitosti. Róm, ktorý za iných okolnosti by mohol byť dobrým odborníkom, nemá šancu sa vyhrabať z toho marazmu. Z osady, kde ho vychovávajú analfabeti a ostatný svet ich ignoruje, alebo aj  prenasleduje. Inteligentný Róm, alebo Rómka musia byť deprimovaní. A to je slabé slovo.

To je ľudský prístup k Rómom a to platí stále.

Potom už je len povýšenecký prístup bielej rasy.

*

Je smutné, že celé generácie našej tzv. civilizovanej spoločnosti  nevedeli nájsť riešenie tohto problému.

Nečakajte odo mňa recept.

A neželám si, aby sa k tomu článku vyjadrovali primitívi.

 

09/2019

 

Moja Bratislava

04.09.2026

Táraniny deväťdesiatdva a pol ročného muža to ako som ja, moja nostalgia za starými zlatými časmi mojej mladosti. Pozerám sa na pohľadnicu Bratislavy, ktorú nám poslal Viktor, mamin brat na Starú Mašu. Mal som osem. Keď som videl mrakodrap Manderlu, bol som celý preč. Vtedy sa písal rok 1943 a teraz, keď píšem spomínam si na rok 1954, kedy som počúval Cortéza [...]

Druhé pokračovanie táranín staršieho muža

26.08.2026

Keď už mám ten vysoký vek, čo nesporne je, a dostávam poklony, ktoré ma tešia, tak ma napadlo, žeby som mal z toho veku niečo vyťažiť, niečo rozumné, poučné a dokonca humorné, kým na mňa nepadne demencia a nedaj bože alc haimer. Mám plán dožiť sa stovky, ako? Stačí predsa chcieť. No a ja chcem. V čom to je, že mám deväťdesiatdva a pol ? Žeby to boli [...]

Pokračovanie táranín staršieho muža

12.08.2026

Vymotal som sa z pod paplónu a v zlomenej polohe prechádzam sa po byte, až kým sa nenarovnám a možno mi neuveríš, ale hneď si sadám za počítač, aby som to zaznamenal. Už v posteli myslím na to čo by bolo zaujímavé zaznamenať. Furčiansku ulicu z jednej strany lemujú zvláštne stromy, možno sú len tu na Furči, sú to jarabiny s červenými trsmi plodov. Raz pred [...]