Sto dni

100 dni.

 

Kde bolo tam bolo, bola raz jedna krajina so slávnou históriou, kultúrou, priemyslom, peknými piesňami a dievčatami. Pred dvadsiatimi rokmi získala samostatnosť. A to znie hrdo. Lenže prišla Babajaga a túto krajinu začarovala.

Prišiel prezident prvý, potom druhý, tretí, štvrtý a všetci ako na povel ťahali túto zem na dno. Prišiel aj piaty.

 

Na kultúrnej scéne beží zábavný program. Herec predstavuje prezidenta. A nie hocijakého, ale prezidenta, ktorý vie ako nato. Vyrieši všetko. Diváci sú nadšení a mu uveria. Zvláštne na tom je ,že aj herec uverí v  svoju rolu.

A tak sa stane, že vo voľbách zvíťazí a je z toho sám  vykoľajený.

Namiesto toho, aby začal tvrdo pracovať na sebe s osvojením politických, hospodárskych, štátnických problémov , ide si na dovolenku. Je to dôsledok šoku z toho, že mu uverili.

Už to poznáme. Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú.

 

Prešlo sto dni a nič sa nezmenilo.  Strieľanie do vlastných občanov nezastavil. Normandska trojka mu nevyhovuje. Chce mať pri sebe aj Ameriku.

Postavil sa pred obrazovku ako pubertiak a vyzval ruského prezidenta: „ pogovorim „. O čom asi ?    Myška vyzvala slona.

 

Šancu ešte má. Uvidíme.

 

Neviem si predstaviť čo odpovie ukrajinský prezident Zelensky pred Merkelovou, Makronom, Trumpom  na otázku Putina, prečo neplní Minské dohody.

 

Ukrajina nikdy nebola samostatným hospodárstvom. Bola to cárska Rus, alebo Sovietska vláda. Populistické reči o demokracii a európskych hodnotách ju dovedú do slepej uličky. Čaká ju dlhá a strastiplná cesta k samostatnému mysleniu a rozhodovaniu. Desaťročia.

 

Jedno viem  isto. Ak pretrhajú svoje korene, zahynú. Tak je to aj v prírode.

*

 

Dodatok. Pred dvadsiatimi rokmi všetky socialistické krajiny zasiahol šok zmeny na kapitalistický systém. Boli spretŕhané hospodárske vzťahy, vznikol obrovský chaos. Kapitál bol pripravený. Chňapol po všetkom čo mu bolo užitočné. Ostali len ruiny.

Vtedajšia nastupujúca nová generácia politikov to nemohla zastaviť. Pri pokuse o samostatnosť, boli by odstránení.

Ostal nám iba plač nad rozliatym mliekom.

 

09/2019

Levanta

16.07.2026

Pred mnohými rokmi mihlo sa mi pred mojimi očami slovo levanta. Zvláštne slovo v našich končinách. K akej reči ho priradiť? Mrkol som na správny zdroj a zistil som, že sa nejedná o lievance, ani o lokše, ale že je to územie, ktoré sa označuje tiež ako blízky východ. Takže ako na to? Cesta za poznávaním niečo stoji, to jest, kúpte si jachtu a vydajte sa po [...]

Ulita

10.07.2026

Stretávame sa v lesoparku. Už roky a často. Zdravíme sa a to je všetko. Prinajlepšom, povieme si niečo o počasí. Uzavretí v ulite. Na zastavenie a na rozhovor o svojich peripetiách nie je čas. Každý sa ponáhľa, akoby ho odštartovali a on musí dobehnúť. Ešteže sa zdravia, ale nie všetci. Ponáhľajúce sa ulity. Nedalo mi a oslovil som dlhoročné ulity na [...]

Drak

03.07.2026

Konec lidstva, jak ho známe? Zlom přijde už do 4 let! Drak. Žili sme si potichučky pomaľučky, tak ako zákony kázali nám. Až jedného dňa, zjavil sa drak. Nie rozprávkový, ale drak, ktorý môže zničiť našu civilizáciu. Ako? Potichučky, pomaľučky. * Sedia na lavičke, on a ona. Čumia do toho múdreho telefónu. Nemajú si čo povedať. Možno už ani nevedia hovoriť. [...]