pelmel

Mani, mani, mani  III

Keď v devätnástom storočí remeselníci nestačili zásobovať zvýšený dopyt, chytili sa toho podnikavci s jasným cieľom : na tom by sa dalo niečo trhnúť.

A vzniklo tržné hospodárstvo.

Na tom by nebolo nič zlé, keby sa to robilo s ušľachtilým cieľom zabezpečiť občana tovarom. Kdeže ? Prvoradým cieľom je zisk a potom znovu zisk. Tovar o ktorý by bol záujem, ale nie je ziskový, nebudem vyrábať. Nie som predsa Matka Tereza.

Títo podnikavci, ktorým teraz hovoríme kapitalisti sa vyznačovali neobyčajnou chamtivosťou a tvrdosťou. Peniaze a potom viac peňazí a viac peňazí. Jeden palác a potom ďalší. Bolo to tak na začiatkoch kapitalizmu a čuduj sa svete, prešlo vyše sto rokov a je to aj teraz. Kapitalisti sa nezhumanizovali. Ani o milimeter.

Začalo to v Anglicku a bolo to obzvlášť kruté. V bani vraj  zamestnávali malé deti na udržiavanie lampášov.

O ťažkom živote tých čias nám zanechal pôsobivé romány Charles Dickens. Sám to prežil.

Písal, lebo sa v ňom pohlo svedomie.

A bol ešte jeden muž v ktorom sa pohlo svedomie, akýsi Karol Marx. Pri jeho mene sa búria meštiaci celého sveta. Boháčom ani tak neprekáža, oni majú moc. Majú moc peňazí.

A peniaze riadia politiku a politikov a armádu a zbrojenie a…vojny.

Bola jedna krajina, ktorej sa to podarilo zastaviť. Žiaľ skrachovala. Dnes nie je síl to zvrátiť.

V Európe je invázia bežencov z Afriky. Sú medzi nimi zúfalci ako aj príživníci. Aby sa tu dostali musia zaplatiť prevádzateľom ťažké, možno posledné peniaze. Myslíte, že majú starosť o osud tých nešťastných ľudí, kdeže. Je to výnosný biznis. Je to zrkadlo kapitalizmu. Bezohľadnosť.

A bohatá bývalá koloniálna Európa to nevie riešiť. Vie iba diskutovať. Nevie to riešiť, pretože chýba jeden jediný politik, ktorý by mal vlastnosť chlapa. Takého teraz v Európe nieto.

Takže mani, mani, mani.

To čo sa deje v špičkovom športe s peniazmi, už nepatrí do civilizovanej  spoločnosti a čiastočne to platí aj vo filmovom priemysle. Šport už nie je pre radosť.

Ale ako sa hovorí, peniaze nie sú všetko.

V Anglicku onoho času sa stala vlaková lúpež storočia. Bol o tom aj film. Postupne všetkých pochytali až na jedného. Ten s manželkou sa dostal na niektorý ten vysnívaný rajský ostrov. Mohli si tam žiť až do smrti.

Až jedného dňa manželka povedala mám toho dosť. Chcem sa vrátiť do toho začmudeného Londýna. I stalo sa. Odsedel si päť rokov a žili šťastní až do smrti, ako sa píše v rozprávke.

Je to skutočný príbeh o tom, že peniaze nie sú všetko.

.