Oslávenec
Za vrchstolom sedí
do prázdna hľadí
spomína.
Nikoho z prítomných nezaujíma.
Vzduch je nabitý hlasnou vravou
hlavy preplnené pitím i potravou.
Oslávenec v tej mäteži je sám
dovolené je mu spomínať.
Vidí sa, akoby to bolo včera,
ubehlo to ako strela,
akoby z rána do večera
celý život na dlani
so všetkými trápeniami.
A teraz je tu i s výsledkom,
ktorý nemohol predvídať vo všetkom.
Rozmýšľal ovplyvnený rozprávkami,
život žiť znovu, s opravami.
Náhle sa prebral zo snenia
na rev oslávencov svojho narodenia
ŹIVJO, ŹIVJO, ŹIVJO
Celá debata | RSS tejto debaty