pelmel

I stalo sa, že som sa vybral s priateľkou na Štúra, teda do kina. Patrím ku generácii, kedy sme stáli frontu na lístky do kina. Masový zážitok, teda nie jednotlivci, ale masy záujemcov o spoločný kultúry zážitok. A filmy stáli za to. Ešte patrili u kultúre, nie k umeniu biť sa.

Hovorím priateľke, čo myslíš, budeme tam samy? Nakoniec ešte ich prišlo okolo osem divákov, s čipsami. Upokojilo ma to, že nie sme osamelí. Film začal aj skončil a ja dojem z filmu nechám na každom divákovi, lebo na kritiku nie som vyškolený. Bol som však príjemne prekvapený noblesným správaním vtedajšej spoločnosti pri stolovaní. Bohaté menu, úžasná garderóba a upozornenie hostiteľky domu, urodzenej pani k Štúrovi, aby prišiel k stolu s čistou košeľou a kravatou. No úžas. Ako sa to všetko prudko zmenilo, oproti dnešnej hamburgerovej spoločnosti. Dnes sedávame pred obrazovkou a hltáme. Vzrušení bitkou tam a nie potravou.

Aby som neostal celkom bez kritického pohľadu, tak ma napadlo, prečo sa štúrovci nezaoberali východniarštinou, jedným z nárečí, veď aj stredoslovenčina je len nárečie. Nakoniec tá kodifikovaná reč slovenská je prijateľná a krásna aj pre mňa východniara, ale som urazený. Možno ma to prejde, možno ma to už prešlo.

Sláva Štúrovi a jeho vybranej spoločnosti: Hurbanovi, Hodžovi a ostatným naším buditeľom.

Poznámka pod čiarou. Podľa mňa, občana jednotlivca, laika, slovenský národ mal vo svojom historickom vývoji dve zásadné, kardinálne udalosti : príchod Cyrila a Metoda a Štúra s jeho skupinou.

2026