pelmel

Doposiaľ sme nepoužívali výraz židovsko- kresťanská kultúra  Európy. Teraz sa opakuje čoraz častejšie. Je  oprávnené znepokojenie o zachovanie tejto našej európskej tradície? Posúďte sami.

Dôstojník v jednom filme o Afganistane poučuje vojakov. Islam, to nie je iba náboženstvo. To je spôsob života, iná tradícia , iná kultúra. Moslim prijíma inoverca doma ako  hosťa s úsmevom. Tam je v bezpečí. Po prekročení prahu ho  strelí do chrbta. A to urobí aj malý chlapec. Alebo iný príklad. Ťažké dopravné lietadlo je v zajatí v Afganistane. Pilota nútia, aby ukázal  mladým moslimom  ako  lietať. Na otázku aké majú vzdelanie, dostáva odpoveď : Allah im pomôže.

Pracoval som štyri roky v moslimskej krajine. Kolega na pracovisku, moslim, žiada odo mňa, aby som mu vysvetlil, ako je to možné, že teraz v oceáne sa objavujú veci, ktoré už dávno sú opísané v koráne.

V projekčnej kancelárii so mnou sedia ďalší, ktorí  nič nerobia. Spoločne sa modlia. Nie je od veci úvaha na tému : môže existovať samostatné myslenie, keď päť krát  denne vás pozýva hlas z ampliónu  mešity na spoločnú modlitbu ?…. „ Viera hory prenáša“, vraj. Viera však nesmie obmedzovať duchovný vzlet. Vývoj vedy, kultúrny vývoj spoločnosti !

Kamarát vo vysokoškolskom internáte  pred spánkom  kľakol si pred posteľ a modlil sa. Jeden krát večer , nie päťkrát. Neskôr v praxi dosiahol  vo svojom obore úspech. Viera ho neobmedzovala. Nikdy by ma nenapadlo dovoliť si ironickú poznámku na jeho vieru.

V meštianke mi kamarát oznamuje, že bol sa odhlásiť na fare z evidencie. Trinásť ročný puberťák. V tom čase sme mali povinné náboženstvo. Pán farár kontroloval, kto nebol v nedeľu v kostole.

Cez hodinu náboženstva sme čítali z knihy „ Obeť spovedného tajomstva „ o kňazovi, ktorý kryl vraha a doplatil na to. Už neviem ako, ale z toho  rozum zastáva. Komu to prospieva ? Nechať vraha na slobode ? Odpustiť mu za niekoľko otčenášov ? Ako sa k tomu cirkev „ svätá „ dopracovala ?

Na jednom stretnutí kamarátov z mladosti, jeden z nich začal s náboženskou úvahou o tom, že niečo asi  na tom  bude a ukázal prstom hore. Zobral som  papier, odtrhol kúsok, položil na stôl a hovorím. To je naša galaxia 150-200 miliárd hviezd.. Okolo som rozložil ďalšie papieriky. Takých galaxii okolo našej je tisíc, to je kupa. A takýchto kúp je okolo milióna v našom známom vesmíre. Kde sa nachádza Ten tam hore ?

Nie je jediný, ktorého trápi svedomie. Mám veriť, nemám veriť ?  Nie je náhodou lepšie veriť, lebo čo keď ? To už je ale špekulácia na detskej úrovni. Ale existuje aj u vzdelaných.

Úprimne veriaci človek  v nedeľu  si môže zaspievať a má dobrí pocit spolunáležitosti s prítomnými rovnako zmýšľajúcimi vo vyzdobenom priestore kostola s vôňou histórie. Možno mu to závidieť. Naše dediny bez tejto sviatočnej ceremónie si nemožno predstaviť.

S veriacimi sa nemá diskutovať. Vedie to iba k stresu. Je tu ale rozdiel. Naši veriaci nie sú pripravený v mene viery robiť atentáty na nevinných. Túto cestu už Európa prešla v stredoveku. Doba križiakov a upaľovanie čarodejníc je za nami.

Európa je dnes rozpoltená v názoroch na vývoj kultúry. Liberálne myslenie a konanie, s vyzývavými pochodmi homosexuálov, popieraním tradícií, popieranie historického vývoja národov a ich výnimočnosti došlo tak ďaleko, že je potrebné k tomu zaujať vážne stanovisko. K tomuto liberálnemu prúdu pristupuje hrozba pohltenia úplne odlišnou kultúrou.

Nastupuje súmrak európskej civilizácie ?

História nám napovedá, že sa to stáva. Inkovia, Peržania, Rimania boli prevalcovaní inou civilizáciou. Ostali po nich len  ruiny.

Život spoločnosti vedú vodcovia. Dnes sa tomu hovorí lídri. Od ich osobnej kvality závisí kam spoločnosť smeruje.  Ak lídri sklamú, nastupujú masy podvedených občanov. A to je už zúfalstvo a už to nie je ďaleko od revolúcie. A revolúcia je katastrofa. To je poznanie z histórie.

Občan sa nachádza  uprostred tohto  diania, akoby uprostred prúdu  obrovskej rieky, ktorý ho unáša a on je bezmocný.

Záverom mal by som zaujať  pozitívne stanovisko a riešenie problému, ale  to nepoznám.