Vypime si.

Vypime si

 

Vypime si ! Na zdravie ! Ozýva sa bujarý hlas pijana.

 

Alkohol je nepriateľom ľudstva, zničme ho, a šup do seba poldecák. A za chvíľu ďalší.

 

Alkohol, pálenka, pálenôčka má zázračný účinok. Poldecko, potom druhé a starosti sú fuč. Zažil som to.

Počas  vysokoškolských  prázdnin som brigádoval na stavbe sídliska.  Boli to roky päťdesiate. Úplný nedostatok kádrov.  Vedúci stavby bol murár, palier ani to. Keď už napätie a nervozita dosahovala vrchol zapadli sme do krčmy  a po poldecákoch boli problémy vyriešené.

Tak to beží v živote. Nemusí to byť akurát na stavbe. Stačí na to rodinný,

alebo iný, alebo vymyslený problém.

 

Mal som sesternicu, krásna mladá zdravá žena. Vydala sa za športovca. Mali dve deti. Hanbila sa povedať mame, rodine, že jej muž chodí domov totálne opitý s mokrými nohavicami. Nevydržala. Vyskočila z balkóna. Syn, v pubertálnom veku po pohrebe zmizol, dcéra sa už nedokázala vydať.

 

Mal som brata. Má dvoch synov. Keď som sa dozvedel, že pije, venoval som sa mu dlho. Moje listy trhal. Odmietal ísť k lekárovi. Keď mu hovorím, že je alkoholik, urazil sa a ukazuje mi ruku, že sa mu ešte netrasie. Z každého zamestnania ho vyhodili. Keď mu jeho kamarát dohováral, aby nepil, odpovedal, že on musí.

On musí.

Uja, maminho brata, opustila manželka, keď mal už šesťdesiat rokov. Pol života presedel v krčme pri pive a poldecáku.

 

Spomínam na jedno vyjadrenie odborníka, že sú typy, nepoznajú alkohol  napríklad až do tridsiatky a po prvom ochutnaní  si v podvedomí povedia: to je ono. To mi chýbalo.

 

Do začínajúcej projektovej organizácie sme nastúpili mladí absolventi škôl.  V každej pracovnej skupine sa našiel taký, čo mal meniny, alebo narodeniny.  Príležitosť vytiahnuť fľašu. Prešli roky a začína sa hovoriť o tom, že sú niektorí alkoholici.

Typ, ktorý má  jediné odôvodnenie, že on musí. Doma ho čaká manželka a deti. Slovo strašné, je slabý výraz.

 

Na Vysokej mal som Profesora, ktorý sa stratil. Našli ho v zapadákove, úplne bez vedomia.

A tak a podobne. Nemá to konca.

 

Dávať rady čo by sa malo robiť, …aby ? Je zbytočné.

A v tom je tragédia.

 

 

07/2020

Levanta

16.07.2026

Pred mnohými rokmi mihlo sa mi pred mojimi očami slovo levanta. Zvláštne slovo v našich končinách. K akej reči ho priradiť? Mrkol som na správny zdroj a zistil som, že sa nejedná o lievance, ani o lokše, ale že je to územie, ktoré sa označuje tiež ako blízky východ. Takže ako na to? Cesta za poznávaním niečo stoji, to jest, kúpte si jachtu a vydajte sa po [...]

Ulita

10.07.2026

Stretávame sa v lesoparku. Už roky a často. Zdravíme sa a to je všetko. Prinajlepšom, povieme si niečo o počasí. Uzavretí v ulite. Na zastavenie a na rozhovor o svojich peripetiách nie je čas. Každý sa ponáhľa, akoby ho odštartovali a on musí dobehnúť. Ešteže sa zdravia, ale nie všetci. Ponáhľajúce sa ulity. Nedalo mi a oslovil som dlhoročné ulity na [...]

Drak

03.07.2026

Konec lidstva, jak ho známe? Zlom přijde už do 4 let! Drak. Žili sme si potichučky pomaľučky, tak ako zákony kázali nám. Až jedného dňa, zjavil sa drak. Nie rozprávkový, ale drak, ktorý môže zničiť našu civilizáciu. Ako? Potichučky, pomaľučky. * Sedia na lavičke, on a ona. Čumia do toho múdreho telefónu. Nemajú si čo povedať. Možno už ani nevedia hovoriť. [...]