Populácia

Populácia

 

Ako súvisí počet detí so životnou úrovňou ?

 

Za čias mojich starých rodičov, do začiatku prvej svetovej vojny, za čias Rakúsko – uhorskej monarchie, bolo akosi normálne mať desať detí. Moji rodičia patrili do desať člennej rodiny. Robotníckej rodiny. Neviem ako to bolo v roľníckej rodine, kde boli problémy s dedičstvom.

Dosť na tom, podľa  dnešného pohľadu musela byť životná úroveň za Monarchie vysoká. Toľko deti vychovávať, vie si to dnes niekto predstaviť ? Bez detských prídavkov ?

Musel v tom byť asi nejaký fígeľ, alebo nie ? Skutočnosť je taká, že vtedajší rodičia,   nemali obavu o budúcnosť a žili relatívne pokojne. Podľa dnešného pohľadu veľmi skromne. Do prvej svetovej vojny.

 

Narodil som sa (1934) počas svetovej krízy. Zrejme rodičia na to nebrali ohľad, ale s ďalším mojim bratom si počkali. Mnohodetné rodiny ukončili svoju éru.

Po druhej svetovej vojne život pomaly  začal sa zlepšovať, ale nie až tak, aby to bolo na desať deti.

Hlavnou príčinou je to, že človek, občan, mladý rodič, začal mať vyššie nároky na svoj život : byt, stále zamestnanie a relatívny pokoj a bezpečnosť v občianskom živote.

Na dosiahnutie tohto cieľa potrebuje vyvinúť veľké osobné úsilie. A to nedokáže každý. Niekto preto, že mu to nie je z hora dané, iný preto, že je lenivý, mal som napísať jemnejšie slovo , pohodlný.

Potom v živote, v zamestnaní, dnes je také tempo, také stresy, že to nepraje rodine na výchovu viac detí.

Ako sa správajú bohatí so služobníctvom  v dome nie je zaujímavé, pretože neovplyvňujú demografiu.

 

Tou podstatnou, najpodstatnejšou vecou je prístup ženy, matky k deťom. Ich prirodzená láska k svojim potomkom. Láska ktorá prekoná životné ťažkosti, láska mamky, mamičky, ktorá  nevie  a ani nechce vedieť čo je to demografia.

 

Žiaľ nie vždy je to tak.  Musím spomenúť osobnú skúsenosť. Počul som mladú ženu ako odpovedá na otázku, žeby bolo dobre, aby mala ešte druhé dieťa. Odpoveď ma zamrazila.

Prudko a zlostne odpovedala :  áno ? A kto ho vynosí ?

Majú dom, auto a ona celkom pohodlný život.

 

Nie je nutný komentár.

 

 

01/2020

Levanta

16.07.2026

Pred mnohými rokmi mihlo sa mi pred mojimi očami slovo levanta. Zvláštne slovo v našich končinách. K akej reči ho priradiť? Mrkol som na správny zdroj a zistil som, že sa nejedná o lievance, ani o lokše, ale že je to územie, ktoré sa označuje tiež ako blízky východ. Takže ako na to? Cesta za poznávaním niečo stoji, to jest, kúpte si jachtu a vydajte sa po [...]

Ulita

10.07.2026

Stretávame sa v lesoparku. Už roky a často. Zdravíme sa a to je všetko. Prinajlepšom, povieme si niečo o počasí. Uzavretí v ulite. Na zastavenie a na rozhovor o svojich peripetiách nie je čas. Každý sa ponáhľa, akoby ho odštartovali a on musí dobehnúť. Ešteže sa zdravia, ale nie všetci. Ponáhľajúce sa ulity. Nedalo mi a oslovil som dlhoročné ulity na [...]

Drak

03.07.2026

Konec lidstva, jak ho známe? Zlom přijde už do 4 let! Drak. Žili sme si potichučky pomaľučky, tak ako zákony kázali nám. Až jedného dňa, zjavil sa drak. Nie rozprávkový, ale drak, ktorý môže zničiť našu civilizáciu. Ako? Potichučky, pomaľučky. * Sedia na lavičke, on a ona. Čumia do toho múdreho telefónu. Nemajú si čo povedať. Možno už ani nevedia hovoriť. [...]