Herec

Herec,

mal by hrať,

 

ako sa vyjadril jeden z našich hercov : celý týždeň si opakujem tých niekoľko viet a potom keď treba, ľahučko zo mňa vyletia.

Lenže nie každý herec si o sebe myslí, že by mal hrať. Má vyššie ambície. Vo vysokej politike. A tu začínajú trable. Žiaľ nie len jeho osobné, ale aj celospoločenské.

Hercovi nemá kto písať rolu ministra a ten potom rad za radom robí faux pas.

Po prevrate  stal sa u nás ministrom kultúry populárny herec. Za krátko to vzdal. Nemal scenár, chýbal mu text.

Ale bol aj iný náš ambiciózny herec. Ministrom zahraničia bol iba po jeden medzinárodný rozhovor. To stačilo na koniec jeho kariéry. Ten však to nevzdal tak ľahko. S výzvou, že ide o všetko, chcel sa stať prezidentom. No hrôza. Prezidentom bez scenára, to chce odvahu.

*

Zdá sa, že našim európskym hercom dodal túto odvahu jeden zaoceánsky westernový herec. Štíhli a pekný ako sa patrí na rolu cowboya. Pre nás romantika, ale keby som napísal, že hral rolu pastiera kráv, znelo by to urážlivo a ja by som vyfasoval kritiku, že „ moje názory sú poněkud položené troch níže, jak je v kraji zvykem „ .

Ako pubertiak som hltal rodokapsy – kovbojky. Písané českými autormi, ako som sa nedávno dozvedel. To je ako s K. Mayom. Tiež nebol v Amerike.

Trochu som odbočil od hereckých rol.

Takže tento zaoceánsky herec hral svoju rolu dobre, pretože scenáre a texty mu písali schopní politici. Dodnes chvália, aká bola Amerika vtedy super.

Raz  sa pýtal tento herec-prezident jednej dámy, zrejme sa chcel vytiahnuť, ako sa jej páčia westerny. Dostal sprchu v odpovedi : mňa westerny nezaujímajú.

*

Mal som  príležitosť rozprávať sa s jedným vzácnym našim hercom. Pýtal som sa ho ako zvláda tie nové a nové úlohy : Prídem domov a  zo seba to strasiem.  Aj to naznačil ramenami, ako sa na herca patrí. Bolo to v bare na deviatom poschodí hotelu Panoráma v Tatrách. Zaujímavé nie ?

 

A sme u toho. Herec, ktorý sa stane náhodou, možno nedopatrením vysokým politikom, možno prezidentom, nemôže tú úlohu zo seba striasť . Nemôže prestierať, teda stále hrať prezidenta ako je to teraz v susednom štáte.

 

Zvláštne na tom je, že títo herci dokážu svojim vystupovaním obalamutiť obecenstvo, ktoré nakoniec ich volia ako spásu.

A z obyčajnej hry, ladenej do vesela, stáva sa dráma.

05.2019

Moja Bratislava

04.09.2026

Táraniny deväťdesiatdva a pol ročného muža to ako som ja, moja nostalgia za starými zlatými časmi mojej mladosti. Pozerám sa na pohľadnicu Bratislavy, ktorú nám poslal Viktor, mamin brat na Starú Mašu. Mal som osem. Keď som videl mrakodrap Manderlu, bol som celý preč. Vtedy sa písal rok 1943 a teraz, keď píšem spomínam si na rok 1954, kedy som počúval Cortéza [...]

Druhé pokračovanie táranín staršieho muža

26.08.2026

Keď už mám ten vysoký vek, čo nesporne je, a dostávam poklony, ktoré ma tešia, tak ma napadlo, žeby som mal z toho veku niečo vyťažiť, niečo rozumné, poučné a dokonca humorné, kým na mňa nepadne demencia a nedaj bože alc haimer. Mám plán dožiť sa stovky, ako? Stačí predsa chcieť. No a ja chcem. V čom to je, že mám deväťdesiatdva a pol ? Žeby to boli [...]

Pokračovanie táranín staršieho muža

12.08.2026

Vymotal som sa z pod paplónu a v zlomenej polohe prechádzam sa po byte, až kým sa nenarovnám a možno mi neuveríš, ale hneď si sadám za počítač, aby som to zaznamenal. Už v posteli myslím na to čo by bolo zaujímavé zaznamenať. Furčiansku ulicu z jednej strany lemujú zvláštne stromy, možno sú len tu na Furči, sú to jarabiny s červenými trsmi plodov. Raz pred [...]