pelmel

Viera.

Definícia:

Viera je základom toho,

v čo dúfame.

Keď pračlovek videl blesky, horiaci strom, ohromujúci tresk, keď videl slnko vychádzať a zapadať, čarovnú dúhu, mesiac na nebi, na nočnej oblohe zavesené svetielka, musel mať strach a velikánsku úctu pred neznámom.

Po miliónoch rokov vývoja museli sa mu  gény trochu popresúvať, až z toho vznikol u neho pocit viery v nadprirodzené sily. Vznikol človek homo sapiens pius. A s týmto človekom neradno sa rozprávať o neviere.

A čas pokročil. Sediac okolo ohňa piusi zistili, že jeden z nich je múdrejší a ten múdrejší zase vedel, že môže z toho niečo vyťažiť a vznikol šaman. A zo šamana vznikol kňaz a zo sediacich piusov okolo ohňa vznikol spolok zvaný cirkev. A potom kostolíky, kostoly a chrámy.

Cirkev rástla, rozrastala sa, bohatla. Piusi, čiže veriaci sa utužovali vo viere  a aby vykázali nejakú záslužnú činnosť občas niekoho upálili, umučili a podobne. Neskôr sa zistilo, že jedna cirkev nestačí. Možno kvôli rozdávaniu funkcií. Možno preto, že niektorí si zmysleli, že sú lepšími veriacimi. Že sú tí praví. A začali náboženské vojny. Tridsať ročná a ďalšia mnohoročná . Trvajú dodnes.  Viera, že som v práve, to je základ , prapodstata, dôvod pre vzájomné zabíjanie.

Viera má aj dobré stránky. Človek sa nemusí sužovať neužitočným rozmýšľaním. Strata času. Všetko je tam jasné, nalinkované. Vo vyšperkovanom prostredí kostola si veriaci zaspieva, vyžaluje sa, oddýchne si duševne i telesne. A dokonca za malí poplatok môže sa zbaviť hriechov. Aj nemalých.

Dnes  vieme  hodne viacej o svete,  ako za jaskynného človeka, ale viera je v génoch. Tá nepustí. A je to tak dobre. Aspoň časť spoločnosti udržuje  na uzde.

Existuje aj iná časť spoločnosti, tiež je veriaca. Verí, že je niečo ako charakter a česť.  Nemusia chodiť na spoveď. Tieto dve spoločnosti  žijú si vedľa seba. Nezavadzajú si.

*

Na otázku ako sa máš, kamarát odpovedal: Ako každý jednotlivec. Ďalej to vychádza, že  viacej jednotlivcov tvorí rodinu, viacej rodín spoločnosť. A tá spoločnosť  má, alebo nemá mravné  zásady. Bez ohľadu, aký náboženský kult vyznáva. Podstatné je, aký morálny základ má jednotlivec.

Človek sa narodí  s neprebudenými vlastnosťami, ktoré zdedil. Dobrými, alebo zlými. Tie sa potom  rozvíjajú, alebo neutralizujú. Podľa toho v akej spoločnosti sa jednotlivec nachádza. Nie je dôležité aké náboženstvo vyznáva. Dôležitý je ľudský prístup k rodine, susedom, národom, rasám. Skrátka ku každému jednotlivcovi.

2015-19