Detstvo na Starej maši

27. mája 2019 06:48, Prečítané 1 724x, lalo, Nezaradené

Detstvo na Starej maši

Okolo hory strmé

Naša koza Manca

ma vždy uchvacovala

s akou chuťou lístie

z kríkov oberala.

Ó, a zima u nás, to nie ako všade

prvé kroky na tenúškom ľade

v zákrute pod strmým svahom na Hornáde.

Šmýkačka z Maši až do školy,

to vlastne vždy preteky boli.

Prvé boli snehom obielené Plejsy,

ako predzvesť zimných mojich radosti.

Otec môj, ako stolár vždy sa postaral,

aby som brezové lyže mal.

Lúky a medze, to bola naša

vyníkajúca tréningová trasa.

Špilmanka a iné svahy,

občas si vyžiadali dlahy.

Zima to je Mikuláš i Vianoce

vôňa koláčov a ihličie

zasnežená romanca po stromček vianočný,

bol to zážitok viac ako sviatočný

Bol som ešte celkom malý,

keď kamaráti medzi seba ma vzali

celý november sme betlehem nacvičovali.

Vystupovali sme podľa ľubovôle

v krčme, v domácnostiach i v kostole.

Boli sme fagani šiesti

plný optimizmu i radosti

všade nás vítali ako vzácných hosti

a my sme tam rozdávali radosti.

Pre mňa to spomienka sťaby zlato

so smútkom teraz pozerám nato,

ako rýchlo pominulo sa to.

Vianoce to je vôňa koláčov i čačiny,

žiarivé ozdobené stromčeky

pod nimi prekvapujúce darčeky,

Fuxibeľ a Dubie

Hornád na dvoje sa delí

to ostrov Stará maša,

detstvo moje, čistá krása.

Už z rána som brodil rieku,

rukami chytal rybku na úteku.

V útlom detstve učil sa plávať,

už v apríli chladu odolávať.

Bosý chodil som od úsvitu

odolával i strnisku.

Leto na Starej maši prežité

to zábava v jednom kuse.

Pri Hornáde a hati,

tam boli dospelí i deti.

Plávanie a skoky do vody hlbokej

legionára Pištu z lipy vysokej,

vzrušenie to pre mňa veliké,

na jedenie som pomyslenie nemal,

ale keď hlad som už nevydržal

k mame rýchlo domov bežal.

Mama chleba daj, nemám čas,

zábava mi uniká

musím tam zas.

Handrová lopta a futbal s ňou

na kolinovskej lúke s partiou

všetci s bosými nohami

poriadne otlčenými palcami

a potom hurá skokom do vody

na obnovenie našej pohody.

Bola to zábava tvrdá

s otužovaním tela i ducha

v prírode nepoškvrnenej

na kolinovske lúke zelenej.

Naše ovocie to boli galagone

koncom leta chodili sme na ne.

Hloch je to obyčajný

dnes pre nás už nezvyčajný.

Inou našou výživou

naše lukulské hody

boli pri kolinovskej ceste

stromové jahody.

Pochúťka sladká, hojná

moruša cudzokrajná.

Staromašanské letné večery

zo zapadajúcim slnkom

na kolinovskom chotáry

s tónami trubky nad údolím Maši

zanechalo clivotu v mojej duši.

Laco Unger tam na kopci sedel a hral

vyučený kamenár.

Inokedy harmonika romantickým hlasom

ozývala sa z brehu nad Hornádom

vlastne zvaným Turbiňákom.

To boli naše letné večery

plné romantickej nádhery.

Leto na Maši bol ako sen

hubami i malinami zásoboval nás les.

Les bol našim druhým domovom

bol pre nás dobrodružstvo i vzrušením,

keď sme chodievali po drevo pred zotmením.

Spoločným našim detským snom,

bolo prenocovať pod lesom.

Nič rozumné som pre mamu nevinašiel,

preto som z domu bez oznámenia ušiel.

V noci ma prikrývala iba príroda

zmrzol som z toho do modra.

Celé dni som potom lieky jedol,

tak som v tom lese prechladol.

Ak leto u nás bola rozprávka,

potom jeseň to bola pohádka.

Možno päť rôčikov som mal,

keď pastierom som sa stal