pelmel

Slávny Vincent v. G. začal svoju kariéru u strýka. Ten mu dal nakresliť nohu. Vincent ju vždy nakreslil zdeformovanú. Strýka to tak  rozčuľovalo, že ho  vyrazil  z ateliéru ako neschopného.

Vincent mal zvláštne videnie a  je neopakovateľný.  Za svojho života nepredal  ani jeden obraz. Vtedajšia spoločnosť ho neakceptovala. Prežil iba preto, lebo ho živil jeho brat.  Dnes sú jeho obrazy za milióny. Koncom svojho života si odrezal ucho a určite to nebolo z radosti zo  života.

U mňa vzniká myšlienka. Musí byť umelec vyšinutý, aby sa stal slávnym.

*

Bol som pravidelným návštevníkom galérii. Bavilo ma to. A v sebe som nosil poučenie, že ak nerozumiem vystavovanému umeniu, potom som na vine ja.

Samozrejme, všetko je vo vývoji, aj umenie.

Mali by sme ale pripustiť, že vývoj môže byť aj negatívny.

Na celej dlhej stene galérie boli vystavované  prázdne rámy obrazov , pod ktorými sú texty, čiže názvy obrazu, ktorý si máte v mysli namaľovať.

Dnes ľutujem, že ma nenapadlo  opýtať sa, či sú tie texty na predaj a za koľko.

Na stene galérie visí veľké orámované čierne plátno. Pýtam sa sprievodkyni čo to má znamenať ? Ona nato. Všimli ste si tú bielu škvrnu v ľavom rohu hore ?

V histórii umenia je  jedno vystavované biele plátno, ktoré vyvolalo medzi umenovedcami úplnú eufóriu s polhodinovým výkladom o tom čo máme za týmto činom vidieť.

Vojdem do výstavnej miestnosti galérie a tam vidím. Fúrik, lopaty, piesok, vedro, a ďalšie haraburdy.

Mýlite sa. Nešlo o stavebnú rekonštrukciu.

Hneď vo vedľajšej miestnosti sú vystavované sedadlá v spáde ako to býva v prednáškovej miestnosti. Autor  je zo  zahraničia.  Odchádzam z výstavnej miestnosti zahanbený. Skrátka nerozumiem tomu. Mea culpa, mea maxima culpa. Zo slušnosti do knihy návštev nenapíšem nič.

Na Champe Elyssé vonku,  bola okrem iných rôznych kovových skladačiek vystavená aj  vaňa plná krvi, v ktorej pláva písací stroj. Aby som nestrašil, bola to asi sadra namaľovaná na červeno. V paláci Pompidou je toho množstvo. Nepochopiteľného výtvarného umenia.

*

Po absolvovaní takých výstav, návštevník sa  môže cítiť ako baran, ktorému chýba vzdelanie. Ktorý nevie pochopiť v čom je utajená krása  súčasného umenia. Tej nádhernej černi a nádhernej bieloby. Možno patríme niektorí  do archívu , ale na plátno patrí farba, vyjadrenie atmosféry, portréty a  nie fúriky.

Všetko sa  ospravedlňuje slovom : sloboda .

Ani vták nie je  slobodný, aj keď je nám príkladom.

*

Vývoj nejde priamočiaro. Boli vrcholy aj pády. Ako je to dnes  ?

Z umenia Starých Grékov ťaží civilizácia stále .  Prešlo tisíc rokov, až sa objavil originálny sloh gotický. Po ňom  sa v architektúre znovu celé stáročia používajú prvky z gréckej architektúry až po začiatok dvadsiateho storočia, kedy vzniká nový sloh u nás nazvaný secesia. Budovy na ktoré sa dá pozerať.

Po tomto už nasleduje dvadsiate storočie nahých fasád. Fasád bez fantázie. Ornament na fasáde je zločin, znelo v tomto období.

Nemajú tie strohé kocky náhodou vplyv na morálku, nemajú podiel na dvoch svetových vojnách ?

Umenie je bytostne späté s vývojom spoločnosti. Prelína sa cez architektúru, maliarstvo, sochárstvo, hudbu.

Je to obraz  doby a žiaľ, môže mať aj negatívny vplyv.