Užitočný

Ťažké slovo.

Keď nad tým slovom začnem mudrovať, vyvolám si vrásky na čele. Komu som ja užitočný ako dôchodca, ale môžem pokračovať, komu je užitočný vesmír, takže ostanem na zemi, ale hneď mám otázku pre seba, komu je užitočná jedovatá huba? A už som v slepej uličke.

Čo to vlastne znamená. Byť užitočný.

Je každý tvor, každá rastlina, každá hornina užitočná. Je muchotrávka užitočná ? Je škorpión užitočný ? Necháme to bez odpovede. Venujme sa ľudskému rodu. Nie však filozoficky, ale len tak obyčajne.

Narodí sa dieťatko a začína problém. Je to radosť veľká, ale aj nie. Dieťatko rastie a rastie, až dorastie. Boli to radosti a starosti, zatiaľ bez úžitku. Spoločnosť to toleruje, pretože očakáva, že ten dorastený jedinec, ten dospelý, bude užitočný. Mal by byť, pretože potom je vlastne neužitočný. A čo s ním?

Aj v tej amazonskej džungli sa predpokladá, že každý jedinec tam bude užitočný. Inak by vyhynuli. Neplatí to v našej modernej spoločnosti. Máme nezamestnaných a bezdomovcov, žobrákov, alkoholikov, narkomanov.

Byť užitočným, nie je len snaha jedinca vyniknúť v kolektíve, ale je to aj veľmi príjemný stav duše. Spokojnosť.

Už malé dieťatko snaží sa vehementne pomáhať mamičke. Chce byť užitočné, hoci si to neuvedomuje. To dokazuje, že je to prirodzená vlastnosť človeka. Pokračuje to v ďalšom jeho vývoji, v snahe vzdelávať sa, získať odbornosť, aby bol potom v živote užitočný. Spoločnosť pre svoj rozvoj, humánny a technický, mala by mať na tom eminentný záujem. Je to tak? Žiaľ nie je.

Jednotlivec majúci osudovú smolu, je nechaný napospas divokej a bezohľadnej spoločnosti, ktorá je závislá na zisku. Tak ako narkoman na droge. Každý, a všetko, čo nie je užitočné na tvorbe zisku, je odpad. Je to chorá spoločnosť. Pomoc od jednotlivcov s dobrým srdcom a od humánne založených skupín nie je riešením.

Je riešenie v nedohľadne? Tak sa zdá, ale povedzme, že som optimista. Vidím pohár z polovice plný a nie z polovice prázdny.

Myslím, že spoločnosť, ak ju chceme mať civilizovanú, dopracuje sa k tomu, že každý ! je človek.

A tým končím.

2025

 

 

 

    

 

 

 

 

Druhé pokračovanie táranín staršieho muža

26.08.2026

Keď už mám ten vysoký vek, čo nesporne je, a dostávam poklony, ktoré ma tešia, tak ma napadlo, žeby som mal z toho veku niečo vyťažiť, niečo rozumné, poučné a dokonca humorné, kým na mňa nepadne demencia a nedaj bože alc haimer. Mám plán dožiť sa stovky, ako? Stačí predsa chcieť. No a ja chcem. V čom to je, že mám deväťdesiatdva a pol ? Žeby to boli [...]

Pokračovanie táranín staršieho muža

12.08.2026

Vymotal som sa z pod paplónu a v zlomenej polohe prechádzam sa po byte, až kým sa nenarovnám a možno mi neuveríš, ale hneď si sadám za počítač, aby som to zaznamenal. Už v posteli myslím na to čo by bolo zaujímavé zaznamenať. Furčiansku ulicu z jednej strany lemujú zvláštne stromy, možno sú len tu na Furči, sú to jarabiny s červenými trsmi plodov. Raz pred [...]

Táraniny staršieho muža.

01.08.2026

Všimni si, nie starého muža a už vôbec starca. O starcovi napísal som báseň a vôbec sa mu nepodobám. Dnes ako obyčajne, deň začínam po domácom cvičení z knihy Tibeťanov, tri cviky. Ďalšia starosť je ako sa obliecť, aby som nemrzol, alebo nepotil. Dôležitá časť nášho bytia. Konečne som to zdolal bez úrazu a mohol vyjsť na balkón, zobrať kuchynský odpad do [...]