pelmel

Slovensko je krásne a nemusím sa pretvarovať. A v tej prekvapujúco peknej krajine je množstvo hradov. Sú na každom kroku. Máme ich najviac na jedného obyvateľa v Európe a ja sa zamýšľam prečo ?

Šľachta mala strach. Nie len taký obyčajný, napríklad z výšky, ale strach o život. Ak sa pozorne dívate na tie strmé bralá, na ktorých budovali svoje obydlia – pevnosti,  vtedajší páni, tak vám rozum zastane. Ako mohli vtedajší stavitelia vynášať ťažké kamene- balvany do tých výšok, po strmých kamenných stenách. Ak by ma niekto chcel presviedčať, že je to možné, neuverím. Ale musím veriť, lebo to vidím vlastnými očami.

Otázka však ostáva otvorená. Prečo inde v Európe nestavali také hrady- pevnosti ?

V tom období, v dvanástom storočí, bola informácia o svete mizerná a keď bola, šírila sa veľmi pomaly. Cez husté lesy, rieky, potoky,  medvedie brlohy a vlčie svorky to trvalo, než sa gróf dozvedel o vojakoch na koňoch, ktorí prišli odkiaľsi z východu. O ktorých vtedajšia šľachta nemala ani potuchy. Ešte uplynulo niekoľko storočí, než Marco Pólo objavil ten záhadný neskutočne vzdialený východ a Columbus pevninu za oceánom. Dovtedy bolo panstvo slepé. Videli akurát za kopec a práve z toho vznikali obavy z neznáma a najspoľahlivejšie sa im zdali bralá na ich panstvách.

A začali nosiť kamene – balvany do strmého svahu a vznikli hrady, divy sveta.

Divosi na koňoch, ktorých poznáme pod menom Tatári odišli na svoju anabázu v ďalekom východe. Stavba hradov pokračovala, lebo čo keď ? A máme ich celú kopu.

Prešlo okolo dvesto rokov a prišli jazdci, už nie z východu, ale z juhu. Boli to Turci a s nimi prišli aj naši rodáci Janičiari. Hrady na obranu sa zišli.

Namontujem tu aj poznámku o správaní ľudstva k postaveným stavbám v minulosti. S ohromným úsilím a umením z postavených stavieb v klasickom Grécku, Ríme a inde, sú ruiny. K týmto ruinám patria aj naše hrady. Ťažko sa to vysvetľuje, preto to nebudem robiť.

Naša šľachta stavala hrady z praktických dôvodov, ale z histórie poznáme kuriózny  prípad bavorského kráľa Ľudovíta II., ktorý dal postaviť hrad-zámok len tak z rozmaru, pretože bol duševne chorý, presnejšie bol blázon. Utopil sa so svojim psychiatrom.

Po čase, hrady vyšli z módy a šľachta začala stavať pohodlnejšie kaštiele. A máme ich tiež neúrekom. A či boli pohodlnejšie? Uvediem možno atypický príklad, kde som bol. Slávny Versaill pri Paríži. Divadelná sála pre Ľudovíta IV. obložená dreveným obkladom imitujúcim mramor, lebo mramor bol pre Jeho Veličenstvo studený, nádherné kryštálové lustre dovezená z Česka, a pod posteľou jeho kráľovskej výsosti nočník, lebo chýbala kanalizácia. V lete neznesiteľný odór.

2026