pelmel

Úsvit dejín.

Utekajme, Tatári idú !

Po nich bolo Slovensko spustošené. Uhorský kráľ Belo IV. povolal Sasov ako hostí, aby vyplnili opustené miesta .

Stalo sa to na úsvite, povedané poeticky, našich stredovekých dejín. Mongoli, nazývaní tiež Tatári, vrátili sa do svojich júrt. To je ten úsvit.  Zomrel ich veľký chán Ogotaj a jeho nástupca Batu chán, ponáhľal sa zo Slovenska prevziať moc doma v Mongolsku. Plienili Slovensko a jeho ľud po dobu jedného roka a dvoch mesiacov. Odtiahli roku 1242. Bolo to pre našincov šťastie, pretože situácia už bola beznádejná.  Šťastie v nešťastí.

I stalo sa, v stredoveku, že na konci sveta, v preďalekom Mongolsku, našinec nemal o tom ani potuchy, že existuje nomádsky národ v jurtách a na koňoch a že tam, po smrti svojho otca, Temudžin, iba 13 ročný chlapec, neuveriteľné čo ? zjednotil mongolské kmene, ktoré ho zvolili za vládcu sveta – džingischána. A potom to začalo. Za relatívne krátky čas Mongoli so svojimi chánmi – vládcami, dokázali na svojich koňoch ovládnuť vtedajší svet. Tatári, pre vysvetlenie, boli Mongoli, obývajúci  východ Mongolska.

Výbojmi na svojich koňoch získali Turkestan, severnú Čínu, Kóreu a potom sa pustili na západ kde dobili Afganistán, Perziu a časť Ruska.

Po Džingischánovej smrti dobili cháni Ogedej a Mongke Arménsko, Tibet a vydrancovali východ Európy.

Džingischánov vnuk Kublajchán stal sa prvým cisárom Číny dynastie Juan. Nakoniec mongolské expanzie skončili r. 1260. A to všetko dokázali skvelí jazdci z júrt, kde sa nakoniec vrátili a žili si tam šťastní až do svojej smrti.

Ríša Mongolov trvala do roku 1405.

Je nad môj pochop, ako je možné, že z mongolských stepí, nechajúc za sebou   kožené jurty, pustili sa na západ z tak nekonečnej vzdialenosti. A neprišli k nám na lietadlách, ale na koňoch. Vstúpili k nám z dvoch smerov. Z Moravy a cez východný priesmyk pohoria Karpaty.

Tatárom, teda Mongolom, nestačilo obsadenie dedín, miest a hradov, oni museli všetko zničiť, vypáliť, ľudí pozabíjať. Patrilo to k morálke stredoveku, alebo to mali v génoch ? Ale buďme spravodliví. Opakuje sa to v celých dejinách ľudstva. Dobíjať a zabíjať.

Mongolská ríša netrvala dlho, dvesto rokov, ale za ten čas Mongoli vytvorili  najrozsiahlejšiu ríšu v dejinách. Na ich výboje im stačili  kone a šípy, žiadne kanóny.

Lenže história nás učí, že nie je všetko čiernobiele a je prekvapujúce, že pod vládou Mongolov učenci získali podporu, rešpektovali sa rôzne náboženské vyznania a panovníci pomáhali rozvoju obchodu. Krutý Timur podporoval samarkandské umenie a architektúru.

V polovici roku 1242 odtiahli z Uhorska a pozostalí obyvatelia Slovenska ako aj rodných mojich  Krompách a okolia, mohli sa vrátiť domov z vrchu Sľubica (1121 m n.m.) v pohorí Braniska, kde sa ukrývali. Aj komes, to znamená šľachtic v úradnom postavení, Štefan so svojou rodinou. Na Sľubicu som vystúpil ako mladoš, ale aj ako osemdesiat ročný. (To je moja samochvála mimo obsah textu). Dnes mám deväťdesiat dva. Keď som tam horko ťažko vyliezol a pozeral na to úchvatné údolie smerom k Tatrám, nevydržal som a zvolal, to je pohľad pre bohov.

Úkryt si našli utečenci aj v hlbokom údolí s jaskynnými otvormi v strmých kamenných svahoch úzkeho údolia. Tečie tam  potok vytekajúci z Gaľmusu do jazera smerom na Spisské Vlachy. Romantická trasa. Prešiel som ju viackrát, už po Tatárskom období.

Pred Tatármi sa na Slovensku ubránilo len niekoľko pevných hradov. Ostatok spustošili. Vypálili aj jasovský kláštor.

Nemožno výstižne opísať tie strasti a bolesti a strach o život pred Tatármi.

Taká je naša história, ale aj história človečenstva.

2025