pelmel

únik zo stresujúceho dneška.

Mesto, ktoré sa dostalo do blízkosti mojej duše je mesto na Spiši, nielen preto, že som Spišiak, ale aj preto, že moja žena je rodáčka zo Spišskej Novej Vsi. Mestečko s bohatou históriou,   typickým šošovkovitým tvarom hlavnej ulice, ako majú Košice, Prešov, Poprad. Navštevujem ho takmer pravidelne. Dýcha atmosférou stredovekých miest s remeselníckou  tradíciou. Prechádzam sa okolo Hornádu cez Madaras park do sympatickej ZOO, obdivujem neobyčajné lustre v reštaurácii Reduty, gotický kostolík s najvyššou vežou na Slovensku, s  hodinami, pre cudzincov tie vyššie a pre šlepých Spišiakov tie dolné. No krása. Moje milované mestečko. Tam, kde je gotika, tam dýcha na nás história, aj keď si to neuvedomujeme. Gotika je stredoveké vypätie ducha staviteľského umenia. Je originálne.  Taký je aj Spiš. Populárna kráľovná, matka šestnástich detí, autorka zákona o povinnom vyučovaní v časoch, kedy nikto z poddaných nevedel čítať a písať. Za čias jej vládnutia zriaďovali sa ľudové a odborné školy a obchodné akadémie. Bol to štátnický čin. Panovala štyridsať rokov, takže mohla aj hodnotiť svoju panovnícku dobu.  Mária Terézia, bola rakúskou arcivojvodkyňou a uhorskou a českou kráľovnou. Za cisárovnú sa odmietla dať korunovať. (Zomrela vo veku 63 rokov, panovala od r. 1740 do r.1780 ). Uhorský snem v Bratislave prijal Máriu Teréziu za uhorskú kráľovnú. Ona mesto Spišskú Novú Ves povýšila  r. 1778 na sídlo novovytvorenej Provincie šestnástich spišských miest. Postavili tu Provinčný dom, kde sa schádzali richtári na porady a tiež šestnásť domčekov kde bývali. Pre novovešťanov to bola známa šestnástka. Dnes mohla byť turistickou atrakciou.  Mestečko sa začalo formovať v 13. storočí z dvoch osád,  Villa Nova a Iglov, nakoniec ako Spišská Nová Ves od roku 1920. Pre hospodársky vývoj bolo dôležité, že od roku 1271 dostalo právo kutať a ťažiť rudy medené, železné a strieborné. Tavili sa v hutách – mašiach a spracovávali v hámroch. Známa bola Palcmanská Maša v doline rieky Hnilec. Bol tu  základ pre rast stredovekého mestečka a jeho remesiel. Okolie poskytovalo úrodnú pôdu pre gazdovské sídla, ktoré živili mesto. Vznikali tu manufaktúry a továrne na spracovanie kovov a dreva, výrobu porcelánu, papiera a rozličných druhov potravín. Medzi špeciálne remeslá patrí zvonolejárstvo.  Zvony z dielne týchto majstrov sú vo Vyšegráde, Krakowe a v Spišskej Kapitule. Mestečko bohatlo. Len bohatí mešťania si môžu dovoliť postaviť vzácne budovy postavené v centre medzi Letnou a Zimnou ulicou,  ako sú katolícky gotický kostol, klasicistická radnica, klasicistický evanjelický kostol a ojedinelá vzácna budova divadla, koncertnej sály, kaviarne, reštaurácie a hotela s francúzskym názvom Reduta. Bola postavená začiatkom dvadsiateho storočia v slohu nazývanom vo Francúzsku  a v  Nemecku ako Nová architektúra, len u nás to nazvali nezrozumiteľným názvom secesia. Pre mňa je prekvapením, že takúto honosnú a nákladnú budovu postavili v relatívne malom mestečku. Je to perla mesta. Storočné lipy zjemňujú atmosféru tohto živého centra mestečka. Je tu veľa reštaurácii, cukrárni a obchodov rôzneho druhu. Provinčný dom, teraz múzeum,  má na priečelí  plastické znaky a nadpisy vyjadrujúce činnosti a povinnosti,  ktoré   by  mali  dodržiavať funkcionári mesta a provincie.  Najvzácnejšou pamiatkou mesta je gotický kostolík zo 14 stor. so súsoším Ukrižovania od Majstra Pavla z Levoče, bronzová krstiteľnica a kalich z pozláteného striebra. Nad vstupnou bránou do cintorína sú umiestnené sochy evanjelistov Jána, Lukáša, Mareka a Matúša z 18. stor.  Mesto má pochopiteľne mnoho ďalších zariadení a zaujímavosti. Mňa priťahuje jeho atmosféra historických budov, šíriace  utišujúce frekvencie a takmer intímne prostredie bez hluku veľkomiest. Je to mestečko tak akurát.

LB sept. 2022