Filmoví herci a my, príspevok k pandémii

Kde sú tie časy, kedy kiná boli natrieskané, pretože tam hlavnú úlohu hral obľúbený herec. Tí vedľa neho tiež za niečo stáli, ale hlavne išlo o neho. Krásny, mužný, neodolateľný, neprekonateľný. Výtvor Holywoodu. Poznamenávam, že niekedy išlo aj o herečky.

Drali sme sa o lístky a nikoho nenapadlo, že nechce ho vidieť, pretože tak veľa zarába a je to nespravodlivé. Taký je život. S tým sa nedá nič robiť. Samozrejme, každý má hneď tisíc nápadov ako to vylepšiť.

Jeden s obľúbených našich, to znamená aj  českých hercov sa vyjadril : veď my sme len obyčajní komedianti.

A tu môžeme začať filozofovať.

Už za čias kráľov, boli dvorní šašovia. Zabávali kráľa a jeho suitu vtipom, vynaliezavosťou. Museli byť múdrejší ako ich okolie, ak sa mali udržať. Šašo mal zabezpečenú stravu a strechu nad hlavou.

V časoch feudalizmu nebolo  jednoduché nájsť si prácu. Sedliakov prvý syn dedil, druhý šiel za vojaka na dvanásť rokov.

Kráľ zamestnal len jedného šaša, ak sa narodil ďalší, musel  začať kočovať so svojou skupinou a zabávať. Potulní komedianti nie len zabávali, ale aj prinášali na vidiek iné myšlienky a vytvárali u ľudí nové obzory.  To vlastne herci robia aj dnes. Svojim umením, tvrdou prácou na sebe, strhávajú divákov na svoju stranu a na kultúru vyššieho významu ako je domáca papučová.

V tejto chvíli mal by som zamlčať pakultúru, ktorú prináša úpadková filmová produkcia, tvorená len pre peniaze. Taký je život. Žeby ?.

 

Holywood vo svete viedol, lenže to je Amerika a jej história, história Westernu. Lákavá, ale zhubná.

 

My sme zažili veľkolepé pocity a zážitky pri francúzskych filmoch s ich filmovými hviezdami. Myslím, že to je už reč o európskej kultúre. Žiada sa mi vymenovať populárnych hercov, ale nechcem niekoho vynechať.

 

Pre mňa sú nezabudnuteľné zážitky československej filmovej tvorby s hercami mojej generácie. Mala by sa zachovať ako zlatý poklad, ako vzor pre  hodnotnú kultúru.

 

Ešte poznámku k peňažnému hodnoteniu hercov, prípadne športovcov. Na to je jednoduchá odpoveď. Dosiahni vo svojom živote  úsilím, tvrdou prácou a sebazaprením to, čo oni a máš ten príjem. Do tretice konštatujem, taký je život.

Taká je bývalá aj dnešná kultúrna,  hospodárska a filozofická úroveň ľudí.

S tým sa nedá nič robiť. Bodka.  Alebo dá ?

 

03/2020

Moja Bratislava

04.09.2026

Táraniny deväťdesiatdva a pol ročného muža to ako som ja, moja nostalgia za starými zlatými časmi mojej mladosti. Pozerám sa na pohľadnicu Bratislavy, ktorú nám poslal Viktor, mamin brat na Starú Mašu. Mal som osem. Keď som videl mrakodrap Manderlu, bol som celý preč. Vtedy sa písal rok 1943 a teraz, keď píšem spomínam si na rok 1954, kedy som počúval Cortéza [...]

Druhé pokračovanie táranín staršieho muža

26.08.2026

Keď už mám ten vysoký vek, čo nesporne je, a dostávam poklony, ktoré ma tešia, tak ma napadlo, žeby som mal z toho veku niečo vyťažiť, niečo rozumné, poučné a dokonca humorné, kým na mňa nepadne demencia a nedaj bože alc haimer. Mám plán dožiť sa stovky, ako? Stačí predsa chcieť. No a ja chcem. V čom to je, že mám deväťdesiatdva a pol ? Žeby to boli [...]

Pokračovanie táranín staršieho muža

12.08.2026

Vymotal som sa z pod paplónu a v zlomenej polohe prechádzam sa po byte, až kým sa nenarovnám a možno mi neuveríš, ale hneď si sadám za počítač, aby som to zaznamenal. Už v posteli myslím na to čo by bolo zaujímavé zaznamenať. Furčiansku ulicu z jednej strany lemujú zvláštne stromy, možno sú len tu na Furči, sú to jarabiny s červenými trsmi plodov. Raz pred [...]