Osobnosti v histórii

 

Niekedy dávno som počúval : masy rozhodujú.

Áno, keď  ich  niekto k tomu navedie, presvedčí. To je ako keď sa rieši otázka : čo bolo prv, vajce či kura.

Sú to spojené nádoby. Vodca bez más nedokáže nič, ale aj opačne. Masy bez vodcu, to je chaos, anarchia.

Otázku je možné položiť aj takto, či každý vodca je osobnosť. Určite nie, ak do toho zahrnieme celú históriu s panovníkmi, dedičmi. Stáli na čele, ale často to boli trubirohovia, alebo aj nie.

Myslím, že taká Mária Terézia bola osobnosť, ako aj Katarina Veľká. Aby som nevynechal mužov, tak to bol rozhodne Napoleón, De Góll, Rooswelt, Stalin.

Veľkého Fúhrera nepočítam. Príliš sa exponoval na zločineckej trase, na cielenej genocíde národov a rás.

Takže, nakoniec je tu komplikovaná otázka. Môže byť zločinec osobnosťou ? Myslím si, že nie je dôležité na túto otázku odpovedať. Nie sme sudcami, ani filozofmi.

Osobnosť sa prejavuje od útleho detstva. V každej skupine detskej či mládežníckej sa prejaví  ten, ktorého ostatní rešpektujú. Ten sa časom stáva kapitánom priemyslu, alebo kmotrom mafie.

Osobnosť vo verejnom živote, mal by mať aj autoritu.

V rodinnom živote, hlava rodiny mal by mať prirodzenú, nie vynútenú autoritu. A nemusí byť vyhlásenou osobnosťou.

Na každom pracovisku sa časom ukáže kto je kto. Kto má autoritu, kto navyše je aj osobnosť.

Ja mám  na mysli osobnosti v politickom živote. Oni ovplyvňujú osudy národov, rozhodujú o mieri a vojne.

Dnes o tom rozhodujú len dvaja politici, Trump a Putin.

 

Trump predstavuje anglosaskú civilizáciu.

Pre nás Západný svet. Západné civilizačné hodnoty, na ktorých sme boli odchovaní. My stredo európski Slovania sme boli len ako prívesok, neplnohodnotní, ako sme aj dnes. Vždy sme boli odtrhnutí od nášho veľkého slovanského kmeňa na východe. Osud tak chcel ? Alebo iný historický vývoj ? Boli sme súčasťou tisícročnej histórie Rakúsko-Uhorska a to sa nedá vymazať, ale nebolo ďaleko od nášho vymazania za Druhej svetovej vojny, keď si nás chceli rozdeliť Poliaci s Maďarmi. Ak by neboli zvíťazili naši východní Slovania, dnes by v každej, aj v tej najmenšej osade,  bol by richtárom Nemec. Ostatní len ako menejcenní slovanskí otroci, aj napriek tomu, že naša Rýchla divízia hrdinskí bojovala na východnom fronte, ako to nám nevinne pripomínala zvučka pred každým filmom : Od Tatier po Azovské more. Počúval som to ako osemročný chlapec s mamou na rozprávke O kocúrovi v čižmách. A tiež ako chlapec  pozeral som  ako pochodujú takí ako ja, ale v hnedých uniformách s dýkami za opaskami. Mal som z nich strach. V malom spišskom mestečku. Dnes znovu dvíhajú hlavu. Fašisti na Ukrajine. Náš slovanskí sused. Za podpory Západu, za civilizačné hodnoty Západu. Je to hanba. Ukrutná hanba. Asi ten Darwin mal pravdu: človek je z opice.

Civilizačné hodnoty Západu,  na ktorých bola vychovávaná naša generácia sa rúcajú . Na úrovni politiky je to očividné klamstvo, prekrucovanie dejín, na úrovni rodiny je to popieranie úlohy rodiny. Sobáše rovnakých pohlaví,  prisvojovanie nevinných detí, potom s traumami po celý život, je to hnus.

 

Putin predstavuje východoslovanskú  pravoslávnu civilizáciu. On je extrakt tejto civilizácie, ktorá je teraz východiskom z tohto marazmu, v ktorom je teraz Západ.

Svetová civilizácia je v zlome. Západ už nastúpil cestu do priepasti. Pripravuje sa k vojne ako je to už v jeho histórii obyčaj. Vždy začína, aby prehral a potom znovu.

Pre nás Slovanov, večne podceňovaných  Anglosasmi, je východiskom  silné Rusko.

 

03/2020

 

Moja Bratislava

04.09.2026

Táraniny deväťdesiatdva a pol ročného muža to ako som ja, moja nostalgia za starými zlatými časmi mojej mladosti. Pozerám sa na pohľadnicu Bratislavy, ktorú nám poslal Viktor, mamin brat na Starú Mašu. Mal som osem. Keď som videl mrakodrap Manderlu, bol som celý preč. Vtedy sa písal rok 1943 a teraz, keď píšem spomínam si na rok 1954, kedy som počúval Cortéza [...]

Druhé pokračovanie táranín staršieho muža

26.08.2026

Keď už mám ten vysoký vek, čo nesporne je, a dostávam poklony, ktoré ma tešia, tak ma napadlo, žeby som mal z toho veku niečo vyťažiť, niečo rozumné, poučné a dokonca humorné, kým na mňa nepadne demencia a nedaj bože alc haimer. Mám plán dožiť sa stovky, ako? Stačí predsa chcieť. No a ja chcem. V čom to je, že mám deväťdesiatdva a pol ? Žeby to boli [...]

Pokračovanie táranín staršieho muža

12.08.2026

Vymotal som sa z pod paplónu a v zlomenej polohe prechádzam sa po byte, až kým sa nenarovnám a možno mi neuveríš, ale hneď si sadám za počítač, aby som to zaznamenal. Už v posteli myslím na to čo by bolo zaujímavé zaznamenať. Furčiansku ulicu z jednej strany lemujú zvláštne stromy, možno sú len tu na Furči, sú to jarabiny s červenými trsmi plodov. Raz pred [...]