Fantázia

Fantázia

Ešte žije generácia pamätajúca sa na prosperujúce hospodárstvo a usporiadanú humánnu spoločnosť. Ešte sú svedkovia. Dlho to nebude trvať. Nová generácia už nepochopí ani neuverí, že niečo také mohlo existovať. Že existovala  v živote občana istota.

Pred dvadsiatimi rokmi tak to bolo. Potom zasiahla piata kolóna so štrngajúcimi kľúčmi. To sme boli my, plný viery v pečené holuby.

Pretrhali sa všetky zväzy, prestali fungovať zákony, predpisy, nastal obrovský chaos a strach o osobnú budúcnosť. Ostali ruiny. Mútna voda a hmla. Tak sa dobre loví a kradne. Prosťáčkovia sa vyžívali v boji proti komunistom. A chaos pokračoval.

 

Občan Západu sa čudoval našej hlúposti. Kapitál Západu sa nečudoval. Tešil sa. Nastala lúpež storočia. Všetko čo stálo za to, dostalo sa do rúk Západu. Všetko. Masa peňazí z toho majetku plynie tam. A my máme ťažkosti s dostavaním autostrád a keby len s tým.

Spoločenský život zanikol. Chaos v mnohých odvetviach pokračuje. Strach o budúcnosť tiež.

To sa udialo rovnako vo všetkých bývalých socialistických štátoch.

 

Na východ od raja sú vykradnuté štáty.

S nášho bývalého majetku, rodinného striebra s pokorou odvádzame zisky na Západ. Za túto našu  poslušnosť dostávame omrvinky z rôznych fondov.

Rozdiel v životnej úrovni ani po dvadsiatich rokoch  sa nevyrovnáva a takto aj ostane. Sme tá chudobnejšia časť Európy, tá vykradnutá.

 

Šéfovia bývalých socialistických štátov  mali by sa k tomu spoločne postaviť. Ako  zväzok prútov.

A nielen to. Mala by sa vytvoriť vedecká komisia, ktorá by zhodnotila dva systémy. Plánovité hospodárstvo a chaotické hospodárstvo dnešného sveta. Prehodnotiť a dať odporúčania vládam bývalých socialistických štátov, ktoré ešte pamätajú.

 

To je však fantázia, ako som upozornil v nadpise.

09/2019

 

 

Moja Bratislava

04.09.2026

Táraniny deväťdesiatdva a pol ročného muža to ako som ja, moja nostalgia za starými zlatými časmi mojej mladosti. Pozerám sa na pohľadnicu Bratislavy, ktorú nám poslal Viktor, mamin brat na Starú Mašu. Mal som osem. Keď som videl mrakodrap Manderlu, bol som celý preč. Vtedy sa písal rok 1943 a teraz, keď píšem spomínam si na rok 1954, kedy som počúval Cortéza [...]

Druhé pokračovanie táranín staršieho muža

26.08.2026

Keď už mám ten vysoký vek, čo nesporne je, a dostávam poklony, ktoré ma tešia, tak ma napadlo, žeby som mal z toho veku niečo vyťažiť, niečo rozumné, poučné a dokonca humorné, kým na mňa nepadne demencia a nedaj bože alc haimer. Mám plán dožiť sa stovky, ako? Stačí predsa chcieť. No a ja chcem. V čom to je, že mám deväťdesiatdva a pol ? Žeby to boli [...]

Pokračovanie táranín staršieho muža

12.08.2026

Vymotal som sa z pod paplónu a v zlomenej polohe prechádzam sa po byte, až kým sa nenarovnám a možno mi neuveríš, ale hneď si sadám za počítač, aby som to zaznamenal. Už v posteli myslím na to čo by bolo zaujímavé zaznamenať. Furčiansku ulicu z jednej strany lemujú zvláštne stromy, možno sú len tu na Furči, sú to jarabiny s červenými trsmi plodov. Raz pred [...]