Mani, mani, mani II.

Mani, mani, mani II .

 

Fyzik má pred sebou jasný cieľ, objaviť ešte jednu nepoznanú čiastočku  hmoty. Nič ho okrem toho nezaujíma. V podstate je to obmedzený obzor. Je to exaktná veda.

Ťažšiu pozíciu má ekonóm, kde neplatí exaktná veda. Existujú hrubé knihy ako napríklad Kapitál a ďalšie a ďalšie, sú nobelanti na túto tému, ale akoby život išiel mimo ich vedeckých rozborov.

V čom je tá záhada ? Asi v tom, že spoločenstvo ľudí nie je laboratórium s mikroskopom, ale zložitý organizmus – proces, kde všetky predpovede dosiaľ sklamali.

Mne sa zdá, že najstabilnejším  spoločenským systémom bol feudalizmus. Trval tisícročia. Každý vedel, kde je jeho miesto. Sedliak vedel, že musí mať desať husí, lebo jedna patrila zemepánovi, druhá farárovi. A tak sa žilo veselo, alebo skoro veselo. Vývoj sa nezastavil.

Človek začal byť chamižný. Stále chcel viac a viac. A viac. Najprv po priamke, potom už po hyperbole.

 

Človečenstvo narušilo zákony prírody.

 

Berie, hoci to nepotrebuje k prežitiu. Je to  psychická porucha.

Civilizácia založená na spotrebe a zisku nemá perspektívu. Je to spoločnosť duchovnej prázdnoty.

Reklama to už je hystéria. Tony papiera o ktorý nie je záujem. Kupujte, kupujte, máme tridsať druhov vysávačov.

Kupujte, kupujte, naše výrobky sú BIO.

 

Žeby šťastie spočívalo v tom koľko toho máš doma na poličkách ? V Amerike je vraj  s.r.o. ktorá ponuka domácnostiam usporiadať na poličkách nakúpené veci. No úžas.

Pozerám sa do okien honosných víl a bytov, sú tam šťastní ?

 

Moja mama si zaspomínala. Na Vianoce som dostala trochu cukru zabaleného v papieriku.  Bolo ich desať detí.

Celý život potom žila skromne. Nikdy som nepočul od nej sťažnosť na čokoľvek. Myslím, že bola šťastná.

 

Počul som. Treba zvýšiť platy, aby sa zvýšila spotreba, na zvýšenie HDP. To je choré.

 

Sú už skúsenosti z oboch systémov. Ak by sa zišli vedátori zeme a vypracovali postup na nový spoločenský vývoj, myslíte, žeby si to politici všimli ? Slúžil by iba ako zábavná príloha víkendových novín.

 

Tragédia ľudstva je v tom, že každý sa venuje svojej práci, svojmu prežitiu. Vývoj spoločnosti je živelný a ako nám ukazuje história, vo veci mieru a vojny rozhodujú jednotlivci práve u moci.

 

Z tohto vývoja je takáto perspektíva. Robot desiateho pokolenia odvedie človeka, teda aspoň čo z neho ostalo, do klimatizovanej haly, kde na štyroch stenách sa premietajú filmy. Pohodlné sedadlá sú vybavené potrebnými kalóriami a pilulkou.

Možno tak ďaleko to nedôjde. Máme predsa toľko bômb.         06/2019

Moja Bratislava

04.09.2026

Táraniny deväťdesiatdva a pol ročného muža to ako som ja, moja nostalgia za starými zlatými časmi mojej mladosti. Pozerám sa na pohľadnicu Bratislavy, ktorú nám poslal Viktor, mamin brat na Starú Mašu. Mal som osem. Keď som videl mrakodrap Manderlu, bol som celý preč. Vtedy sa písal rok 1943 a teraz, keď píšem spomínam si na rok 1954, kedy som počúval Cortéza [...]

Druhé pokračovanie táranín staršieho muža

26.08.2026

Keď už mám ten vysoký vek, čo nesporne je, a dostávam poklony, ktoré ma tešia, tak ma napadlo, žeby som mal z toho veku niečo vyťažiť, niečo rozumné, poučné a dokonca humorné, kým na mňa nepadne demencia a nedaj bože alc haimer. Mám plán dožiť sa stovky, ako? Stačí predsa chcieť. No a ja chcem. V čom to je, že mám deväťdesiatdva a pol ? Žeby to boli [...]

Pokračovanie táranín staršieho muža

12.08.2026

Vymotal som sa z pod paplónu a v zlomenej polohe prechádzam sa po byte, až kým sa nenarovnám a možno mi neuveríš, ale hneď si sadám za počítač, aby som to zaznamenal. Už v posteli myslím na to čo by bolo zaujímavé zaznamenať. Furčiansku ulicu z jednej strany lemujú zvláštne stromy, možno sú len tu na Furči, sú to jarabiny s červenými trsmi plodov. Raz pred [...]