Mani, mani, mani. ..

Mani, mani, mani…

 

Mohla by to byť aj skratka od Manekýnky, ale nie je. Idem do oblasti, ktorej nerozumiem a práve preto, ako mnohí, ktorí sú experti na všetko, pridám sa k nim i ja.

 

Peniaze sa nekontrolovane hromadia. Keď nie sú, tak sa rozmnožia. Žiadny problém.

Problém by bol až vtedy, keby som ich rozmnožoval pre seba na chalupe.

Štáty si z toho problém nerobia. Je tu akási veľmoc, ktorá svoje dlhy nemôže splatiť ani za tristo rokov, ale „pa de problém.“ Kto by si z toho robil starosti. Je to v podstate jednoduché. Ani ich nenapadne to splácať. Skúsil by to našinec a je v base.

 

Vysvetľovať ako na to,  to je ako „ nosiť drevo do lesa“. Proste nezmysel. Ešte elegantnejší nezmysel vymyslel náš populárny komik :

„načo nosiť drevo do mora, keď je ho v lese dosť „.

To je základ mojej filozofie pri mudrovaní o peniazoch.

 

Často sa handrkuje o tom, že hŕstka boháčov vlastní pol zemegule, možno aj celú, ale ani raz som nepočul čo stým ? Máme bedákať, alebo je to správa pre pobavenie do nedeľnej prílohy.

Ak by ten majetok rozdali nám chudákom, tak by sme sa raz poriadne najedli a všetko by ostalo po starom, až na úbytok boháčov.

Takže ako na to ? Nechceme boháčov, chceme len chudobných ? Nie je to akurátny nápad.

 

Nie je ani originálne hovoriť, že je to nespravodlivé. On má a ja nie. No a čo ? Chceš ho okradnúť ? Na to prišiel už Jurko od Jánošíkovie a nevyšlo mu to.

 

Ale nakoniec si rád, že ťa ten boháč zamestnal, že môžeš riad umývať v jednej z desiatich jeho reštaurácii. Pritom máš dosť času myslieť na to, čo urobiť sa sebou, aby si zbohatol a nekradol.

A tak by sme mohli pokračovať bez toho, aby sme sa pohli z miesta.

 

 

Politicko-hospodársky systém, kde bol relatívne každý chudobný sme zažili. Nevyšlo to. Ubíjal iniciatívu.

 

Teraz máme systém bohatých a veľmi bohatých a rozmýšľame o tom ako by sme ich priškripli, aby to bolo akosi spravodlivejšie. No a ja to neviem. Nechám to na múdrejších.

Zatiaľ to vyzerá tak, že je to na dobrovoľnosti bohatých, či sú ochotní časť svojich peňazí venovať pre verejné blaho.

 

Na túto tému je veľa filozofických úvah a hrubých kníh, pretože papier veľa znesie, ale prax akosi ide vedľa svojou cestou a filozofovia filozofujú.

Možno sa objaví nobelant a vyrieši to za nás.

Počkáme si.

 

2019

 

 

Druhé pokračovanie táranín staršieho muža

26.08.2026

Keď už mám ten vysoký vek, čo nesporne je, a dostávam poklony, ktoré ma tešia, tak ma napadlo, žeby som mal z toho veku niečo vyťažiť, niečo rozumné, poučné a dokonca humorné, kým na mňa nepadne demencia a nedaj bože alc haimer. Mám plán dožiť sa stovky, ako? Stačí predsa chcieť. No a ja chcem. V čom to je, že mám deväťdesiatdva a pol ? Žeby to boli [...]

Pokračovanie táranín staršieho muža

12.08.2026

Vymotal som sa z pod paplónu a v zlomenej polohe prechádzam sa po byte, až kým sa nenarovnám a možno mi neuveríš, ale hneď si sadám za počítač, aby som to zaznamenal. Už v posteli myslím na to čo by bolo zaujímavé zaznamenať. Furčiansku ulicu z jednej strany lemujú zvláštne stromy, možno sú len tu na Furči, sú to jarabiny s červenými trsmi plodov. Raz pred [...]

Táraniny staršieho muža.

01.08.2026

Všimni si, nie starého muža a už vôbec starca. O starcovi napísal som báseň a vôbec sa mu nepodobám. Dnes ako obyčajne, deň začínam po domácom cvičení z knihy Tibeťanov, tri cviky. Ďalšia starosť je ako sa obliecť, aby som nemrzol, alebo nepotil. Dôležitá časť nášho bytia. Konečne som to zdolal bez úrazu a mohol vyjsť na balkón, zobrať kuchynský odpad do [...]