pelmel

Nevysvetliteľné javy.

Uvažoval som  či mám sa venovať fenoménu zvanom kvantová fyzika. Je to problém veľmi vzdialený od nášho žitia. Na pohľad. V skutočnosti je to zásadný zlom v pohľade na to z čoho sme my a vesmír. Ibaže sa o tom nepíše, lebo sú to javy nevysvetliteľné. A načo si lámať hlavu  Témou dňa je politika, ekonomika, a pletky. Písanie o kvantovej fyzike vedie do slepej uličky. Je to príliš neskutočné. Nepochopiteľné. Neuchopiteľné. Ale reálne.

*

Myslíme si, že žijeme v priestore, ktorému sa hovorí makrosvet. Je to naše okolie a je to iba polovičná pravda. Do tohto sveta vstupuje mikrosvet, najväčší objav dvadsiateho storočia. V zásade podľa zákonov mikrosveta sa riadi všetko na Zemi a Vesmíru. Makrosvet sa nám zdá skutočnejší. Svet vidíme a zaznamenávame naším nedostatočne vyvinutým mozgom. Mikrosvet nevidíme práve pre tú istú príčinu. Oči sú iba šošovky. Vidí mozog. Ak by bol vyvinutý na sto percent namiesto sedemnástich, „ videli  by sme mikrosvet, ktorý v skutočnosti je reálny. Makrosvet to sú kulisy, za ktorými sa skrýva skutočný  svet – mikrosvet.

*

Názov „ kvantový „ vznikol v začiatkoch vývoja fyziky. Dnes by pravdepodobne tento názov znel ako mikrosvet.

Ak elektrón preskakuje z jednej obehovej dráhy na druhú vydáva energiu v kvantách. Od toho je názov.

Vývoj pokračoval. Desiatky geniálnych fyzikov objavovali nové šokujúce zákonitosti, podoprené výpočtami a potvrdené experimentálne. Vznikol úplne nový pohľad na svet, pod zjednodušeným názvom kvantový.

*

Pre nás je samozrejmé, že platí rovnováha. Ľavá strana rovnice sa musí  rovnať pravej strane.

A = B. V mikrosvete to neplatí. Ľavá strana sa nerovná pravej  A ≠ B. Na tento fakt sa vyslovil jeden z veľkých fyzikov takto :  Ak by sme mali ako civilizácia zanechať odkaz iným civilizáciam,  tak by to mal byť tento. Ak by sme boli to vedeli skôr, boli by sme ďalej.

*

Ak posielame elektróny určitým smerom, nevieme kde dopadnú. Vieme iba pravdepodobnosť dopadu. A najväčším prekvapením je, že elektrón sa nachádza súčasne na dvoch miestach. Tomu neveril ani najväčší fyzik  Albert Einstein. Bolo to dokázané tisíce krát. Praktickým výsledkom v budúcnosti bude, že budeme doma, ale aj napríklad podľa želanie aj v Paríži. Súčasne. Iným už súčasným výsledkom je kvantový počítač, nepredstaviteľne vysokým výkonom. Vysvetľuje sa to takto. Ak do bludiska pošleme jedného hľadača, vyjsť von mu trvá nejakú dobu. Ak ich pošleme súčasne sto, bude tá doba trvať iba stotinu času.

*

Atóm je prázdny priestor. Pre názornosť : je to akoby vnútorný priestor chrámu Sv. Petra v Ríme, kde v strede je zrnko maku ako jadro a okolitý prach sú elektróny. Tvrdý obal atómu tvoria okolo jadra obiehajúce elektróny rýchlosťou svetla.

Atómy to sme my, okolitý priestor a vesmír. Žijeme v nehmotnom svete. Celý ten nehmotný svet spája energia. Definícia energie : je to práca všetkých zúčastnených komponentov.

Už netreba dokazovať, čo znamená uvoľnenie atómovej energie. Je to však pre nás obrovská záhada. Obrovská energia z neviditeľného atómu. Prišiel na to génius v pravom zmysle slova.

E = m . c²

Rýchlosť svetla na kvadrát.  Obrovské číslo. Nepochopiteľné.

Po uvedení tejto myšlienky začiatkom dvadsiateho storočia ani jeden fyzik tomu nerozumel, neveril.  Od tej doby fyzici dosiahli obrovských úspechov v objavovaní mikrosveta. A jeho zákonov. Je dokazovaný výpočtami a experimentmi.

Jednotne však potvrdzujú, že týmto zvláštnostiam kvantovej fyziky nerozumejú. Čas ukáže. Až príde nový fyzik na úrovni Einsteina.

*

Fyzici jednoznačne trvajú na tom, že na počiatku bol Veľký tresk. Majú na to už podrobný rozbor na mikrosekundy. Ďalej, že sa vesmír rozpína. Ak to rozpínanie potlačíme naspäť opačným smerom,  dostaneme sa do nulového bodu počiatku. Ďalej. Ak platí, že atóm je prázdny nehmotný priestor a rozoberieme ho na súčiastky, na elektróny, neutróny, protóny a iné tóny, potom mne to vychádza celkom dobre. Ten počiatočný bod Veľkého tresku mohol byť menší ako pomaranč. Vesmír, ktorý sa vmestí do pomaranča a možno to preháňam. Zmestil by sa do orieška.

*

Čo povedať na záver. Fyzika na rozdiel od filozofie je založená na objavoch doložených overenými pokusmi. Jej výsledky  vysvetľované fyzikmi sú pre nás vzdialené a zdanlivo  neužitočné pre každodenný život. Tvoria však kostru života na Zemi a Vesmíru. Dnes aj v budúcnosti.

V histórii fyziky boli objavy, stovky objavov, menšieho významu. Kvantov svet je už o niekoľko poschodí vyššie. Odhaľuje nám svet v ktorom žijeme a ktorý nevieme pochopiť. Newton i Einstein predpokladali, že svet, vesmír sa riadi podľa stabilných zákonov. V skutočnosti je to opak. Nie je stabilný, je náhodný. Je nepredvídateľný.

*

Špacírujeme po svojom okolí, pozeráme, obzeráme, obdivujeme a napriek tomu nevidíme. Vidíme, ale nevnímame. Pozeráme sa na hlboké údolia, zvlnené pohoria, odhalené šikmé kamenné vrstvy svahu.  Ako k tomu došlo, ako to dlho trvalo ?

Čas. To je fenomén, ktorého pochopenie nám chýba. Čas je relatívny. Na to prišiel kto iný, ako Einstein. Sedel v električke, ktorá sa blížila k veži kostola s vežovými hodinami. Uvažoval. Keď sa k nej priblížim uplynie päť minút a ja budem o päť minút starší. Ak by sme sa priblížili rýchlosťou svetla, čas by sa zmenšil na nulu. Aj moje starnutie. Ak by som letel po vesmíre rýchlosťou svetla, čas by nehral žiadnu úlohu. Pri návrate na Zem by možno uplynulo päťsto rokov u mňa nula rokov. Starneme, lebo sa nepohybujeme rýchlosťou svetla. Bodka.

My tiež občas sedávame v električke, pozeráme na vežové hodiny, evidujeme čas,  alebo aj nie a to je všetko.

A keďže nelietame rýchlosťou svetla, tak čas nás ohlodáva. Nás,  aj tie hory a údolia. Ony sú odolnejšie.

Ako to súvisí s kvantovkou ?  Vo všetkom je náhoda.  Je to jeden zo zákonov.

*

Mozog zaznamenáva čas. Ak by pracoval rýchlosťou svetla, neostarol  by? Mali by sme ho namáhať, ak už nie rýchlosťou svetla, tak čo najrýchlejšie, aby nám nezlenivel. Možno dožijeme dlhšie. Mozog je nevyužitý . Iba na sedemnásť percent. To je duševná sila, ktorá hory prenáša. To patrí do objavov kvantovho sveta.  Od pračloveka po dnešok je úroveň ľudstva priamo závislá na mozgovej kapacite a tá je v začiatočnom vývoji. Možno sú civilizácie o  milión rokov staršie. Niekde vo vesmíre. S mozgom deväťdesiat deväť percentným.

*

Newton pozoroval ako jablko padá zo stromu a objavil príťažlivosť. Nevedel však to vysvetliť. Prišiel Einstein a to vysvetlil. Jablko nie je priťahované zemeguľou, ale je tlačené zakriveným priestorom okolo zemeguli. Všeobecná teória relativity. V jednej aule fyzikálnej miestnosti je nápis. Sbohom Newton.

*

A ešte záver nad záverom.

Ak fyzika bude napredovať správnym tempom a podarí sa vynájsť materiál na vedenie elektrického prúdu s nulovým odporom, ušetrí sa obrovské množstvo energie. Ak pokročí nano technológia na praktickú úroveň, ak  robotizácia odstráni  každú nudnú robotu, človek sa oslobodí a začne žiť.

Žiť podľa svojej vôle.

To je optimistickejšia predpoveď pre budúce generácie.

júl 2017