Automobil

Automobil.

 

Nedávno som si prečítal viacero negatívnych, posmešných článkov na zaostalosť ruských osobných  áut. Kde sa vraj hrabú pred vyspelým západným automobilovým priemyslom.

 

Tak som sa trochu nad tým zamyslel.

Maturoval som (1953) na strednej priemyselnej škole, kde učili  ruskí inžinieri, porevolučný utečenci. Zaujímavé mená, Krylov, Pavlovskij, Medveckij. Neskôr v zamestnaní boli Piaseckij, Kyjašev. A to len z môjho okolia.

Koľkí vzdelaní ľudia ušli na západ po revolúcii v rokoch dvadsiatych dvadsiateho storočia. ? Koľko talentov  zahynulo v represiách ?

A potom, cobydup sa objavil Hitler. Milióny mŕtvych a medzi nimi tisíce nadaných.

Napriek tomu po zničujúcej vojne postavili prvú atómovú elektráreň, prvého Sputnika, prvého kozmonauta.

Pre niekoho to bol asi omyl ? Mali sa venovať osobnému automobilu, aby uspokojili dnešných  meštiakov, polovzdelancov.

Čas sa nezastavil. Čas bežal na Západe, ale zastavil sa v Rusku v deväťdesiatych rokoch kedy padli na kolena. Škody ako za vojny. Ďalšia strata mozgov.

Možno po čase hádam by bolo možné  venovať  sa osobnému automobilu, ale objavila sa akási vojenská obranná organizácia obkľučujúca Rusko a bolo nutné vymyslieť a vyrobiť Armat, Kyndžal, Poseidon, Sarmat, Avangart…

Raz to vystihol jeden  bývalý ruský minister : Vždy, keď sme chceli vyrobiť traktor, vyšiel nám z toho tank.

Osud veľkej krajiny s veľkým bohatstvom.

Má plno nepriateľov, rusofóbov už len preto, že je.

*

 

Rusko – píšem to v skrátenej forme, obrazne – bolo vždy izolované od ostatnej Európy. Vyše sedemdesiat  rokov bol tam odlišný politický systém.

Po druhé, sú to vzdialenosti. Pokiaľ tu meriame  obce  od seba na desiatky kilometrov, tam sú to stovky. Hovorím o cestách  ich nákladoch  a o komunikácii medzi občanmi.

Pokiaľ vo Francúzsku postačuje stena tridsať centimetrov, v Petrohrade je to sedemdesiat . Hovorím o  materiáloch a o peniazoch.

Na severe a vo vnútrozemí je všetko drahšie ako v miernejšom pásme.

Tieto okolnosti a odlišné  historické skúsenosti, neustáli boj o existenciu, vytvorili v tejto krajine inú mentalitu ľudí –  osobitnú civilizáciu.

 

Americký spisovateľ H. Miller napísal v jednej svojej knihe :  keď som čítal Dostojevského, tak som  od pohnutia  spadol s postele.

Nepatrí sa porovnávať, ktorý národ priniesol  v kultúre a v umení viac či menej a nebudem tu vypisovať mená z encyklopédie, ale bol by to veľmi dlhý ruský zoznam.

 

Takže na záver. Montujeme svetové značky áut. To je fantastické, alebo nie ? Mať auto, alebo dve svedčí o nebývalej životnej úrovni nášho meštiaka. Jeho netrápi, že 40 % áut je nepredajných. Treba stavať nové a nové automobilky s novým dizajnom svietidiel a novou nebývalou metalízou, nech suseda šľak trafí.

Je to všetko viac ako úbohé v tom našom živote.

 

05/2019

 

 

Pokračovanie táranín staršieho muža

12.08.2026

Vymotal som sa z pod paplónu a v zlomenej polohe prechádzam sa po byte, až kým sa nenarovnám a možno mi neuveríš, ale hneď si sadám za počítač, aby som to zaznamenal. Už v posteli myslím na to čo by bolo zaujímavé zaznamenať. Furčiansku ulicu z jednej strany lemujú zvláštne stromy, možno sú len tu na Furči, sú to jarabiny s červenými trsmi plodov. Raz pred [...]

Táraniny staršieho muža.

01.08.2026

Všimni si, nie starého muža a už vôbec starca. O starcovi napísal som báseň a vôbec sa mu nepodobám. Dnes ako obyčajne, deň začínam po domácom cvičení z knihy Tibeťanov, tri cviky. Ďalšia starosť je ako sa obliecť, aby som nemrzol, alebo nepotil. Dôležitá časť nášho bytia. Konečne som to zdolal bez úrazu a mohol vyjsť na balkón, zobrať kuchynský odpad do [...]

Levanta

16.07.2026

Pred mnohými rokmi mihlo sa mi pred mojimi očami slovo levanta. Zvláštne slovo v našich končinách. K akej reči ho priradiť? Mrkol som na správny zdroj a zistil som, že sa nejedná o lievance, ani o lokše, ale že je to územie, ktoré sa označuje tiež ako blízky východ. Takže ako na to? Cesta za poznávaním niečo stoji, to jest, kúpte si jachtu a vydajte sa po [...]