pelmel

Priateľu! S ukrajinským srdcom.

Pozn.: Text vznikol po prečítaní e- mailu akéhosi pisateľa menom Bondarčuk.

Prečítal som si Tvoju sťažnosť.  Slováci vraj majú radi Rusov. Z toho vlastne vyplýva, že neveľmi majú radi Ukrajincov.

Píšem za seba a nie za všetkých Slovákov. Píšem tak ako ma to napadá, bez ladu a skladu. Som už hodne starší od Teba. V januári 1945 mal som 11 rokov, takže si veľmi dobre pamätám vojnové udalosti a ďalší vývoj. Prvého rozviedčika v bielej halene, malého ruského vojačka v uniforme v mojom veku, ktorému som behom z domu doniesol krajec chleba. Následne  už o rok v základnej škole ( vtedy meštianskej škole) zoznamovanie sa z azbukou a  ruskou poéziou, ktorej úryvky viem ešte i teraz ( Belejet parus odinokij v tumáne  morja golubum…; skažika ďadia, veď ne darom Moskva spaľonnaja požárom….;  ptica letajet, ptica pajot, kdeže ty ptica, kde ty pevíčka v daľnom kraju, gňozdičko vjoš ty ….; v podstate sú to zrozumiteľné slova, nepotrebujú prekladateľa)   Neskôr to bola literatúra. L.N. T.: Vojna a mier…čítal som to dvakrát,  Dostojevskij: Idiot, Gorkij: Detstvo. A ďalšie a ďalšie na ktoré si už nespomínam. Potom som sa učil, že existovala Kijevská Rus. Kolíska ruského národa. Otvorene Ti hovorím, že ruskí cári urobili chybu, keď dovolili rozštiepeniu jedného  slovanského národa.

Na malom Slovensku máme niekoľko nárečí, ale v podstate je to východné a západné. U ruského národa je nárečím ukrajinské. V Prešove na jednej budove visí tabuľka o snahe nejakého Šarišana v minulosti urobiť  zo šarištiny spisovnú reč. Ak by sa to teoreticky stalo, potom by na malom  Slovensku mohli vzniknúť nacionalistické tendencie rozdeliť Slovensko na dva mini celky. A bezpochyby historicky sme jeden národ. Tak ako „Ukrajinci „ a Rusi. Ukrajinčina je nárečím a je mi smutno, že to tak ďaleko došlo, že sa tak veľmi chcú niektorí občania Ukrajiny líšiť od svojho spoločného slovanského kmeňa.     Pokiaľ na západnej Ukrajine nežijú Slovania, ale nejaké pologermánské kmene, potom nech si idú svojou cestou. Nemusia však ísť cestou nenávisti k Rusom.  Žiaľ skutočnosť je už taká. Ukrajinci zrejme trpia komplexom menejcennosti k Rusom, pretože sa z nich v minulosti vysmievali (chochli). To  predsa nie je dôvod  na tak, až chorobnú nenávisť, ktorá sa tam pestuje a dokonca u deti. To je už tragédia tohto ľudu. Patrite k Rasianom, či sa vám to páči, alebo nie. Národy až po Ural patria do Európy, ale svojim historickým vývojom, kultúrou, folklórom sú predsa značne odlišní. A tú odlišnosť by si mali chrániť a pestovať. Všetci chceme do Európy, ale nie ako úbohí poddaní. S titulom pri mene  umývať taniere, alebo robiť pestúnov.

Ak chceme byť spravodliví, musíme jednotlivé národy posudzovať v súvislosti s historickým vývojom, ako aj s geografickým umiestnením na tejto zemeguli.

Zo Starej Európy odjakživa utekali ľudia za lepším životom do „Ameriky „ . Táto bohatá zem obklopená dvoma oceánmi a príjemnou klímou ich vo veľkom prijímala a z nich bohatla. Nemusela vynakladať peniaze na vzdelanie. Prichádzali väčšinou tí odvážnejší a schopnejší. Oni vybudovali túto zem.  Holywood potom vybudoval americký sen. Sen o bohatstve  a mýtus o americkom spôsobe života, kowbojskú pištolnícku kultúru. To dokazujú dodnes. Na priamu otázku novinárky o obetiach žien a detí pri invázii v Iraku ministerke zahraničia USA Allbrichtovej,  či stálo to zato ? Ona po „múdrom“ odmlčaní nakoniec povedala, že stálo to za to. No comment.

Na porovnanie história Ruska. Odtiaľ sa len utekalo. Pred revolúciou, občianskou vojnou, biedou. Prvá, druhá svetová vojna zničila mnoho talentovaných ľudí. Rusko nedostalo od nikoho nič zadarmo. Padlo na dno a vstalo. Padlo a vstalo. To je obdivuhodná  história Ruska. Svojou kultúrou a vedeckým potenciálom  je jedinečné. Napriek svojmu nevďačnému osudu.