pelmel

Boli časy dávne, časy slávne aj menej slávne.

Náš praotec sa neholil, lebo nemal čím. Bolo to ohľaduplné voči prírode, dnes tomu múdro hovoríme ekologické. Po čase, človek rozumný, vynašiel britvu a žiletku. Za mladi som si kúpil paklik žiletiek, nasadil na rúčku a bolo to. Dnes v modernom svete, kupujem žiletku s vycifrovanou rúčkou a po krátkom čase ju aj so žiletkou hodím do koša. Náš praotec sa choval ekologicky, my o tom len rozprávame. A to nie je všetko.

Na výrobu tej jednorazovej rúčky bolo nutné vydať energiu, ktorá ako vieme sa nestráca, ale zhromažďuje. Kde? no predsa okolo zemegule. A potom, čuduj sa svete ? prečo sa topia ľadovce.

Ale poďme pekne po poriadku.

Všetko okolo nás kmitá. Neexistuje strnulosť. Kmitajú teda aj atómy. Narážajú do seba v chaose a vytvárajú energiu, ktorá sa šíri do priestoru. Voláme to teplom.  Pokiaľ bola  zemeguľa neobývaná a nezarastená, tak to prírode neprekážalo. Ale čas bežal.

Ešte v meštianke som počúval, že nás sú dve miliardy. Teraz štyrikrát viac.

Ako vieme, v každom občanovi tejto zeme, kmitajú atómy, teda každý vydáva teplo. Je ako radiátor. A tak osem miliárd radiátorov ohrieva, teda prispieva k otepľovaniu zemegule. Nezabudol som na ostatné zdroje výroby tepla včítane živočíšstva  a samozrejme aj na výrobu rúčky pre žiletku, na ktorej sa dizajnér vyznamenal, ale to už neviem odhadnúť.

Takže čo s tým ? pýtam sa Dii, to je moja priateľka, ale ona mlčí.

Možno by pomohla nejaká vojna? taká príručná, alebo nebodaj veľká ? Ale túto radu odo mňa už nikto nepotrebuje. Na tom usilovne pracujú zbrojárske firmy a politici od nich platení. Howk.

2025