Naivka

12. februára 2026 03:11, Prečítané 111x, lalo, Nezaradené

Byť blogerom je výhoda. Napíšeš to, čo ťa v tvojej lebeni tlačí a uverejníš to. Neprosíkaš o uznanie. Síce neprosíkam, ale som rád ak to niekoho zaujme, lebo som naivka.

Napísal som básne, ktoré sa mi páčia a vydať ich môžem knižne, lebo to zaplatím, ale viem, že ich nikto nekúpi. Kto by dnes čítal básne, strácal čas, keď na internete má takú neobmedzenú možnosť pozerať novodobé krváky, úžasné bitky a triky. Napísal som knihu, ktorá sa mi páči, dokonca som ju dal vytlačiť, lebo som to zaplatil, ale vydavateľ mi to odovzdal so slovami: tu máte a robte si s tým niečo. Tak som s tým niečo urobil. V kúte izby je kopa exemplárov pripravených do kontajneru pre papier. Ešte ma napadá, že ako bloger, mohol by som postupne uverejňovať úryvky z knihy. Nemusel by som prosíkať známych, aby si ju prečítali, hoci je úžasná a ja budem spokojný.

Napokon sa jeden nadšenec, súkmeňovec, z môjho rodiska našiel a prihlásil sa, že sa pokúsi o predaj. Prišiel a ja som sa aj pekne obliekol, aby som na neho zapôsobil. Čakal som, že príde osobnosť, ale prišiel prosťáček. Hneď na úvod mi oznámil, že prečítal len jednu tretinu z knihy, lebo som to pekne opísal a on, že sa zaujíma o históriu. Ostatná časť knihy ho nezaujíma. Pekne som ho poprosil, aby prečítal aj zvyšok, nereagoval. Ešte predtým, než som ho prekukol, naznačil som, že som napísal básne a že som blogerom, naivne si mysliac, že prejaví záujem, aspoň trošku. Nič, akoby som mlčal. Taký sympatický mladý muž a ja taký naivka.

2026

Poznámka pod čiarou

Moje básne. Mám ich 75. Tu je jedna z nich. Aktuálna o zime.

Z i m a

Biely mesiac sleduje kraj

pod nohami puká mráz

zima je strašná naozaj

ťažko sa dýcha para fučí

vzduch ako britva ostrý

pustý okolitý kraj

nevidno nikoho v blízkom okolí

len jedna postava