Závislosť

Som na špacírke po sídlisku, keď zrazu vidím ako sa otvorili vstupné dvere bytovky, odkiaľ vychádza mladá žena. Zastane a náhlivo vyťahuje cigarety. Zapaľuje a náruživo vdychuje dym. Vidieť na jej tvári ako trpela. Bola na návšteve a veľmi sa jej uľavilo, že mohla odísť.  Konečne milovaná cigaretka.

 

Cez prestávku, na jednej konferencii, kamarát Belo beží von, aby si zapálil. Pýtam sa ho koľko vyfajčí ? Dvadsať. A keď majú doma návštevu tak i viac.

 

Dohováram kamarátovi z pracoviska, že fajčiari sa dožívajú o osem rokov menej. On mi pokojne hovorí : mne stačí sa dožiť osemdesiatky, nemusím mať osemdesiat osem.

 

Na jednom rodinnom stretnutí mi ujo, mamin brat, držiac cigaretu vo výške, zbožne na ňu hľadiac, hovorí, radšej skapem, ale nevzdám sa jej.

 

Náš obľúbený herec spomína: keď som vošiel do baru, sotva som poznal kamaráta, taký hustý dym tam bol.

 

Viac krát som pozoroval chlapov pri práci s cigaretou v puse, ako im dym štípal oči.

 

Po našej revolúcii sa pamätám na bilboardy s kovbojom na koni a reklamou na cigarety.

 

Boli časy, kedy chlap, ktorý nefajčil, nebol chlap, bol baba. Z plátnach kín stúpal cigaretový dym.

 

Fajčiť, patrilo k bontónu minulej doby.

 

Za starých dobrých čias predávali Detvy balené po sto kusoch, takže môj kamarát Tibor mohol zobral otcovi cigarety, lebo vedel, že on to nezbadá a tak sme si mohli u nás za drevárňou nepozorovaní, zapáliť. Bolo mi na zvracanie. Boli silné. Neskôr som skúšal aj Lipy so svetlým tabakom. Boli sme s Tiborom asi osem ročné deti.

 

Fajčenie, to nie je len také mírnix dírnix, to je rituál. Elegantným spôsobom vybrať balíček, potriasť ho, aby vyskočila jedna milovaná overená značka, plavným pohybom ju vložiť medzi pery, nespúšťajúc oči z jej príťažlivosti, zapáliť, nadýchnuť sa a s pôžitkom fajnšmekra vyfúknuť príjemný dym.

 

Tak si myslím, že mládež je uchvátená práve týmto rituálom.

O závislosti sa nikdy nehovorilo.

S cigaretou patrím medzi dospelých.

 

Napriek tomu, že to štípe oči, zasmradí šatstvo aj celý byt, nemôžem prestať, lebo s tou drogou sa cítim fajn.

 

 

Moja Bratislava

04.09.2026

Táraniny deväťdesiatdva a pol ročného muža to ako som ja, moja nostalgia za starými zlatými časmi mojej mladosti. Pozerám sa na pohľadnicu Bratislavy, ktorú nám poslal Viktor, mamin brat na Starú Mašu. Mal som osem. Keď som videl mrakodrap Manderlu, bol som celý preč. Vtedy sa písal rok 1943 a teraz, keď píšem spomínam si na rok 1954, kedy som počúval Cortéza [...]

Druhé pokračovanie táranín staršieho muža

26.08.2026

Keď už mám ten vysoký vek, čo nesporne je, a dostávam poklony, ktoré ma tešia, tak ma napadlo, žeby som mal z toho veku niečo vyťažiť, niečo rozumné, poučné a dokonca humorné, kým na mňa nepadne demencia a nedaj bože alc haimer. Mám plán dožiť sa stovky, ako? Stačí predsa chcieť. No a ja chcem. V čom to je, že mám deväťdesiatdva a pol ? Žeby to boli [...]

Pokračovanie táranín staršieho muža

12.08.2026

Vymotal som sa z pod paplónu a v zlomenej polohe prechádzam sa po byte, až kým sa nenarovnám a možno mi neuveríš, ale hneď si sadám za počítač, aby som to zaznamenal. Už v posteli myslím na to čo by bolo zaujímavé zaznamenať. Furčiansku ulicu z jednej strany lemujú zvláštne stromy, možno sú len tu na Furči, sú to jarabiny s červenými trsmi plodov. Raz pred [...]