pelmel

Človek sa dejinami iba potáca. Občas narazí a nechápe prečo. Písal sa rok 1929. Život v Amerike kypel. Všetkého bol dostatok, ba i viac. Čiernu fordku si mohol kúpiť hádam kto len chcel. A zrazu ? Burzian sa dozvedá, že prišiel o celý svoj majetok a doposiaľ šťastný občan zisťuje, že brána jeho zamestnávateľa je zatvorená. Nikto nechápe, nikto to nevie vysvetliť. Doposiaľ šťastný  občan naloží na čiernu fordku svoj majetok a ide sto kilometrov za prácou, aby zistil, že tam nijaká nie je. Ostáva mu iba záchrana, postaviť sa do radu na polievku.

Človek sa dopotácal, až narazil a nechápal.

A takto to beží dejinami dosiaľ.

Viedeň zažíva šťastné chvíle vo víre valčíkov a celé mocnárstvo s ním, až náhle sa muž, jednotlivec, dozvedá, že musí prerušiť zásnuby, lebo ho čaká asentírka. Domov sa už nevráti. Písal sa rok 1914.

Milióny podvedených, nechápajúcich zmanipulovaných ľudí.

A tragédia sa zopakovala za krátky čas, z hľadiska dejín je to iba okamih. Ďalšie milióny mŕtvych v rokoch 1939 – 1945.

I zdalo sa, že je tomu koniec. Ale kdeže ?

Prišli ďalšie vojny. Vietnam, Irak, Líbya, Juhoslávia a ani sme sa nenazdali, je tu Ukrajina, Irán, Izrael. Prečo ?

V skratke sa to nedá vysvetliť a podrobný opis nemá zmysel.

Je to chovanie človeka bažiaceho za nezmyselným dobrodružstvom, alebo pomätenie zmyslov ?

Alebo je to zloba, ktorá má navrch.

Nájde sa niekedy v budúcnosti civilizácia, ktorá dokáže existovať bez vojen ?

Odpoveď je v nedohľadne.

jún 2025