pelmel

na tému doby,

alebo  úvahy pre budúce generácie.

Kto  odpovie na akom stupni rozvoja sa nachádza dnešné ľudstvo ?

Sme na začiatku, v strede, alebo na konci vývoja ? Kapitalizmus je definitívny a bez náhrady ? Takto     sa  raz vyjadril jeden učený človek Západu. Svedči to o tom, že sú ľudia, ktorý dokážu suverénne rozprávať hlúposti.

Kapitalizmus, učene povedané, vznikol  akumuláciou kapitálu. Zrozumiteľnejšie, zhromažďovaním peňazí násilím a lúpežou. Napríklad z vývozu  a predaja otrokov. Z Anglicka len za jeden rok (1774) vyplávalo 300 otrokárskych lodí. Odhaduje sa, že z Afriky vyviezli 60 miliónov ľudí. Nepredstaviteľné zisky. Špinavé, nemorálne, zločinné. Odborne povedané: bol to zdroj pôvodnej akumulácie kapitálu.

Kapitalizmus to je nikdy sa nekončiaca akumulácia kapitálu. Maximálny zisk za každú cenu, nadmerný zisk aj za cenu devastácie prírody.

Základnou jeho črtou je  masové vykorisťovanie. Na vrchole sú veľkovlastníci a im slúžiaci politici, novinári, manažéri, spoločenský vedci a ďalší .

Dnešná terminológia zahaľuje pravú podstatu kapitalizmu. Kapitalisti sa hanbia za pôvodný význam a obsah  slova kapitalizmus. Vynašiel sa termín  trhová ekonomika, liberálna demokracia, občianska spoločnosť a namiesto imperializmu máme globalizáciu. Skrátka kamufláž. Podnikanie musí byť ziskové. Podstatné je,  ako sa zisk rozdeľuje a kam plynie.

*

Spočiatku bol kapitalizmus živelný. Dnes je cieľavedome riadený.  Vznikla Svetová banka, ktorej vlastníkom je USA, od nej odvodený Medzinárodný menový fond, potom WTO, OCED  a celý rad paktov, ktoré regulujú kapitálové toky tak, aby sa tento proces zhromažďovania peňazí urýchľoval a to vždy jednosmerným prúdením bohatstva do centra.  Nikdy nie naopak.

Nadnárodné spoločnosti kontrolujú svetovú výrobu a obchod. V takej miere, že im umožňuje kontrolovať ekonomiku celého sveta a určovať svetovú politiku.

Svet je rozdelený na kapitalistické centrum ( USA, Japonsko, Nemecko… ) a kapitalistickú perifériu. Bohatý Sever, chudobný Juh. Podľa OSN žije v extrémnej chudobe vyše miliardy ľudí a osemstoštyridsať miliónov ich od hladu zomiera.

Prečo ekonomický rast  tretí svet obchádza ? Pretože koncentrácia kapitálu je v štátoch „centra“ a druhý faktor je vytvorenie svetového dlhu. Ten umožňuje dodatočný zisk z vloženého kapitálu v krajinách z lacnou pracovnou silou a tým aj väčšiu ďalšiu koncentráciu kapitálu centra.

Súčasný globálny kapitalizmus už pomaly nerozoznáva rozdiel medzi legálnymi a nelegálnymi zdrojmi kapitálu a vedie k prehlbovaniu ekonomickej nerovnosti štátov. Špinavé peniaze už nesmrdia. Vytvárajú sa neprehľadné fiktívne spoločnosti, daňové raje a pod. Týmto sa dodáva podvodom legálny punc.  Ročný obrat sa odhaduje na jeden bilión dolárov.

Západné banky, nadnárodné spoločnosti ako aj vlády to neodsudzujú, ale tajne to využívajú. Polovica špinavých peňazí smeruje z chudobných štátov do bohatých.

*

Kapitalizmus či ako vznešene sa nazýva  trhová ekonomika pravidelne postihuje kríza. Nikoho neobchádza. Ani politikov. Aj oni majú len trhovú hodnotu. Musia plniť požiadavky dominantných kapitalistov, pardon, trhovníkov. Pre nich je na prvom

mieste bezohľadné nadžgávanie peňaženiek až do prasknutia.  Tomáš Baťa bol výnimkou. Vybudoval pre svojich zamestnancov byty, školy, staral sa o kultúru a šport a o kariéru svojich zamestnancov.

*

Koncom roku 1989 došlo k rozpadu socializmu (plánovaného hospodárstva) v bývalej ČSSR (Česko – slovenskej socialistickej republike).  Prečo sa to stalo? Boli na to dva vážne dôvody: antropologický a geopolitický.

Predpokladalo sa, že nová spoločnosť – socialistická,  bude fungovať s novým  socialistickým človekom bez egoizmu, nadšeného budovateľa socializmu, dobrého hospodára spoločného vlastníctva výroby, obchodu a pod.  Výsledkom mala byť vyššia produktivita práce, úsporné riadenie výrobných a spoločenských procesov. Nič z toho sa nestalo.  Premena osobnosti človeka je dlhodobá. Prevláda dedičnosť.

Dôsledkom tohto zlyhania základného ľudského faktoru, bol nedostatok tovarov, často nekvalita, nízka produktivita práce, straty. Dalo by sa to vyjadriť aj zjednodušene takto : všetko bolo naše, ale nič nám nepatrilo…. a človek nie je anjel. Voči tomu, politické vedenie bolo bezmocné. Ostatné odvodené problémy sú nepodstatné.

Druhý dôvod rozpadu bol náš vazalský vzťah k Sovietskemu zväzu. Keď tam Gorbačov vyhlásil, že všetko, čo sa doteraz urobilo je zlé, vznikol zmätok.

*

Dnes vieme, že  po privatizácii spoločného majetku a zmene zákonov máme kapitalistickú spoločnosť  s rozdelením  na bohatých a chudobných. Bežným javom je neprávosť, nekultúrnosť, bezohľadnosť, pokrytectvo,  farizejstvo.  Šíri sa zločinnosť, prostitúcia, narkománia.

Základom privatizácie bola kupónová metóda, kde sa previedla viac ako polovica štátneho majetku. Majitelia kupónov, teda spoluvlastníci, mali sa zúčastňovať riadenia podnikov. Bola to ilúzia. Kupónov sa okamžite zmocnili špekulanti – investičné fondy, ktoré začali riadiť podniky. Zadlžili sa u bánk, nesplácali a tak vznikla v polovici 90 rokov banková kríza. Desiatky bánk krachovalo. Banky požičiavali špekulantom peniaze a vedeli, že sa im nevrátia. Za tučné odmeny. Peniaze sa podvodom presunuli do vreciek  podvodníkov, takzvaným podnikateľom a bankárom.  Časť fondov sa vyparila. Štát  a drobní naivní, neskúsení akcionári prišli o majetok. Bola to lúpež storočia. Zlodejov možno označiť, ale   nemožno súdiť. Nie sú dôkazy. Aj keby boli, nikomu z politikov v skutočnosti sa do toho nechce.

Druhou formou privatizácie bol predaj  štátneho majetku súkromným záujemcom. Išlo o menšie podniky. Väčšie sa predali zahraničiu. Dôkazy  o  korupcii a o predaj pod cenu  by sa  dnes nenašli.

K majetku  sa dostávali zamestnanci vo vyšších funkciách. Boli u toho. Príklady. Vedúci prevádzky v Slovnafte Slavomír H. mal v r. 2007  majetok o hodnote 2,5 miliardy Sk. Andrej B. zástupca zahraničného obchodu Petrimex mal pred troma rokmi majetok za 60 miliárd Sk. Jozef T. pracoval v banke 30 miliárd Sk,  Jozef H. .21 miliárd Sk,  atď.

Osobitnú kapitolu tvoria politici, ktorí zväčša svoj majetok rozptyľujú medzi príbuzných a rozličnými metódami znejasňujú svoj skutočný majetok.

Ani jeden z miliardárov po roku 1989 nenadobudol svoj majetok v rámci pravidiel trhovej ekonomiky, teda prevratnou inováciou výroby, obchodu, služieb verejnosti. Naopak rozprávkové bohatstvo vzniklo zákulisnými politickými ťahmi, za hranicou zákonnosti a dobrých mravov,  mafiánskymi spôsobmi.

Už Balzac vyhlásil, že na začiatku každého veľkého bohatstva je krádež. Menuje sa to prvotná pôvodná akumulácia kapitálu.

Žiaľbohu tieto zlodejstva ostali pred našimi štátnymi orgánmi bez povšimnutia. Ostal nám otrhaný štát, ktorý má problémy platiť dôchodky tým, ktorý na to predošlé štátne bohatstvo celý život robili.

Ako to vyzeralo s hospodárstvom štátu  (ČSSR) v roku 1989 uverejnili Britské listy : Po nástupe socializmu v roku 1948 malo Československo majetok, čiže národné vlastníctvo  400 miliárd  Kčs do konca roku 1989 tento majetok vzrástol 7,5 krát na 3 bilióny Kčs. Osobná spotreba sa zvýšila 5 násobne. K tomu treba pripočítať budovy, stroje, zariadenia, armádnu výzbroj ( mali sme 400 bojových lietadiel), bol to reálny majetok a nie nejaké burzové bubliny.

V roku prevratu štát nebol zadlžený, ba práve naopak . Ponovembrový režim r. 1989 prevzal finančné aktíva 85 miliárd Kčs , 107 ton menového zlata. Národné hospodárstvo vykazovalo 150 miliárd Kčs zisku, banky a poisťovne 14 Kčs miliárd zisku.

Sú to nespochybniteľné fakty o bývalom režime.

*

Socializmus nie každému vyhovoval. Je to už v povahe človeka. Byť proti. Podľa prieskumov v roku 1989 si želalo zmenu asi 15 % opýtaných, ale aj keby to bolo viac, bol to režim spravodlivejší, kultúrnejší, humánnejší a bezpečnejší. K tomu citát pápeža Jána Pavla II. z Encykliky : „ Napriek veľkým zmenám, ktoré sa udiali vo veľkých spoločnostiach, neľudskosť kapitalizmu a z neho vyplývajúce panstvo vecí nad ľuďmi vôbec neboli prekonané. Videli sme, aké neprijateľné je tvrdenie, že po porážke tzv. reálneho socializmu ostáva kapitalizmus ako jediný model hospodárskej organizácie sveta.“

Demokracia v podmienkach kapitalizmu je iba bábkové divadlo na demokraciu, kde nitky nahrádzajú  peniaza a moc finančnej oligarchie.

Na okrídlený výrok Winstona Churchila  o kapitalizme v tom zmysle, že nič lepšie sme nevymysleli možno odpovedať: pre koho. Od  aristokrata narodeného v devätnástom storočí nič iné sa nedalo očakávať.

Po novembri 1989 prišli sme o sociálnu istotu,  stretli sa s dávno zabudnutou nezamestnanosťou  a s otvorenou agresivitou globálneho kapitalizmu.

*

Terajší stav je neznesiteľný. Dokonca americkí hospodárski analytici kriticky hovoria o štátnom monopolistickom kapitalizme. Zisky sa privatizujú a straty sa socializujú. Tento systém nevie zabezpečiť rozvoj civilizácie, ekológie a skutočnej demokracie. Súčasná svetová kríza je predovšetkým krízou hodnôt. Systémová zmena mala by vyplynúť z veľkej medzinárodnej diskusie. Celosvetový spor o to, ako bude vyzerať nový typ historického systému , sa už začal a mal by pokračovať bez zvieracej kazajky zvykov a kultúrnych ohraničení.

V r.2001 vzniklo Svetové sociálne fórum. Je platformou na kryštalizáciu politických a sociálnych hnutí, na formuláciu alternatívnych koncepcii a teórii politického, hospodárskeho a sociálneho budúceho  usporiadania sveta.

Vývoj sa nedá zastaviť. Zanikol feudalizmus, zanikne aj kapitalizmus. Nebude to zajtra, ale zanikne.