Krútňava
či voľby ?
Mária Terézia vládla štyridsať rokov a zaobišla sa bez farebných revolúcií.
Teraz každé štyri roky sme svedkami cirkusu okolo volieb. Len čo sa ukončia, tí čo prehrali ich vyhlasujú za sfalšované a tak a podobne to pokračuje celé obdobie novej vlády. Každú chvíľu ohlasujú nedôveru, odvolávajú ministrov, organizujú pochody za spravodlivé Slovensko, za slušné Slovensko, za …niečo si stále ešte vymyslia.
V deväťdesiatich rokoch po nadšenom prechode na kapitalizmus vznikol totálny chaos. Neskúsení politici s prázdnymi prejavmi z tribún poutekali. Prvý schopný politik bol Mečiar. Mal smolu, pretože sa dostal do obdobia, kedy málokto vedel ako na to. Ostatní novo politici sa postavili proti nemu, hlavne preto, že bol schopnejší ako oni. Siahali mu po päty a to je dôvod na nenávisť. Urobil chybu, že navštívil Moskvu a nie Washington. V Moskve v tom čase bol tiež chaos. Druhú hrubú chybu urobil, keď vyhlásil, že keď privatizovať, tak pre našich a nie pre cudzincov. A to sa neodpúšťa. To bola samozrejme čierna diera. Nastúpil Dzurinda a všetko napravil, ako sa patrí podľa demokratických zásad. Silnejší berie všetko bez debaty. Je úplne jedno či to bol Dzurinda, alebo iný politik. Muselo to tak byť, inak by mal autonehodu, alebo nejako podobne. Boli sme všetci naivní. Dnes to vieme. Samozrejme na týchto udalostiach sa vyžívali ostatní priemerní a podpriemerní politici, novinári a podobní ľudia so symptómom ťažkého detstva.
Nakoniec sa všetko urovnalo. Európa nás prijala, ale nie celkom, pretože mi nie sme Európa, my sme Stredná Európa a navyše patríme ku kmeňu Slovanov a to je veľký rozdiel. Prijal nás, lebo už nebolo čo brať a potrebujú ošetrovateľov a podobné pracovné sily.
Na politickej scéne objavil sa mladý politik, právnik Fico. Prvé dôležité skúsenosti získal v Európskom parlamente. Takto kovaný mohol začať hovoriť jasnou rečou, ktorej každý rozumel. Okolo neho sa motala bezvýznamná opozícia s cieľom mútiť vodu, vyvolávať vášne a nenávisť, čo je obvyklá zbraň neschopných ľudí, za ohromnej podpory pomätených novinárov.
Politik na úrovni štátnika musí mať jasný cieľ a predovšetkým železné nervy a nekonečnú trpezlivosť presvedčovať ľudí o svojom programe. Právnik Fico to dokázal a dokazuje aj dnes.
Ďalej uvádzam vyjadrenie spisovateľa Gustáva Murína, pretože ja by som sa tak precízne nevedel vyjadriť :
Fico,
ako prvý povedal , že Slovensko a okolité krajiny nebudú „odpadkovým košom Európy“. Ako to, že naša štvavá žlťácka tlač o jeho zásluhách mlčala a aj teraz mlčí? Kedy sa mu poďakujú za to, čo pre Slovensko urobil?
Okrem prelomového zrušenia dvojakej kvality tovaru, dovážaného k nám zo Západu, tento štátnik európskeho formátu dokázal:
– uchrániť Slovensko pred migračnou inváziou
– vzoprieť sa nezmyselným migračným kvótam Európskej komisie na čele s exotmi ako je Tusk a Juncker
– odmietnuť absurdity totalitnej feministickej ideológie v tzv. Istanbulskom protokole
– odmietnuť falošnú démonizáciu Ruska pod lživými zámienkami a aj globalizačnou klikou cez nastrčené médiá šírenú xenofóbiu proti Rusku a Číne
– zastavil rozkrádanie nášho národného majetku vo veľkom rozbehnuté Dzurindom a Miklošom
– vrátil nám Gabčíkovo a nezľakol sa vyhrážok nadnárodnej spoločnosti
– rázne sa postavil tomu, aby bol z liečby zárobkový podnik a nezľakol sa ani hrozby zahraničnej arbitráže, ktorú jeho vláda vyhrala a postavila sa tak na jeho čele oligarchom z Penty
– za jeho vlády Polícia na čele s generálom Gašparom rozprášila aj posledné najväčšie mafiánske gangy na Slovensku: sýkorovcov a takáčovcov
– Slovensko dosiahlo nebývalú prosperitu
– nezamestnanosť klesla na historické minimum
– jeho vláda sa v duchu programu sociálnej demokracie starala o pracujúcich a podmienky ich práce
– zisky štátu prerozdelil potrebným, takže:
– študenti zadarmo cestujú
– jeho vláda zvýšila mzdové minimum a presadila príplatky za nadčasy a nočnú prácu
– jeho vláda zaručila, že práca je prednostne pre slovenských občanov
– jeho vláda sa starala o dôchodcov a prispievala im nadštandardne, ako žiadna vláda pred tým.
Z malého Slovenska dokázal tento štátnik európskeho formátu urobiť hrdú a prosperujúcu krajinu, ktorá nesedí za spoločným stolom, ako chudobný príbuzný, ale sa dokáže účinne ozvať a je nutné ju brať ako rovnocenného partnera. Pri všetkých oprávnených námietkach k práci Európskej komisie dokázala vláda Roberta Fica bez problémov zvládnuť predsedníctvo Európskej únie. A v okamihu, kedy by si mala vychutnávať plody svojej úspešnej práce prišla absurdná smrť novinára a jeho snúbenice. Akoby pre niektorých priam na zavolanie!
Naša štvavá žlťácka tlač, ktorá už dávno nie je mainstreamom (týždeň, projekt N-ádor, SME a Trend) nikdy nemala dobré slovo na nič z toho, čo sme si doteraz vymenovali. Sebavedomý a úspešný politik malého národa, ktorý západným veľko-firmám ničí kšefty s náhražkovými potravinami – to sa predsa neodpúšťa! A inštruktorom a sponzorom našich extrémne propagandistických plátkov sa to nehodí ani náhodou. Dvojnásobná smrť bola výbornou zámienkou, ako ho za tie úspechy obhádzať všetkou špinou, čo sa našla po ruke. Od začiatku štvavá žlťácka tlač hrala na „kalábrijskú stopu“ a prepojenie priamo Roberta Fica s dvojnásobnou vraždou. A, samozrejme, Kiskoid (ako vzor „amerického sna“, kedy aj zväzáckemu funkcionárovi stačí zájsť na americkú benzínku na brigádu a ktosi z neho následne urobí v rodnej krajine milionára a aj prezidenta) nemohol pri tejto špinavej kampani chýbať pamätným výrokom (voľne citované): „Aj keby vláda Roberta Fica nemala nič spoločné s vraždou – musí odstúpiť“.
Teraz sa ukazuje, že štvavá žlťácka tlač od začiatku zavádzala verejnosť aj vyšetrovateľov na falošnú stopu. Kedy sa za to Robertovi Ficovi ospravedlnia?
Takže ani poďakovanie, ani ospravedlnenie? Aká je teda morálka našej štvavej žlťáckej tlače? To sa dá ľahko odčítať z ich cieľov – presne podľa hollywoodskeho scenára filmu „Vrtieť psom“ stvorili nám pseudo-hrdinku Čaputovú ako ideálny vzor pre všetky malé krajiny, ktoré chce mať globalizačná klika pod palcom a to bez odvrávania.
09/2019
Celá debata | RSS tejto debaty