Jednotlivec a rozprávka

Mám neochvejné presvedčenie, že bezstarostné detstvo vnímané človiečikom, ako rozprávka, v pečatí mu osud, ktorý potom každý jednotlivec dostáva v podobe ako citlivec, alebo kostlivec. Ešte dnes cítim to vzrušenie, keď som išiel do Trafiky kúpiť si rozprávku za dve koruny slovenské. Bolo to uprostred vojny, za prvej Slovenskej republiky. Alebo s mamou do kina na rozprávku Kocúr v čižmách.

Rozprávka rozvíja fantáziu a dáva malému človiečikovi ďalší rozmer života, nie len akt jedenia.

Takto potom vyformovaný jednotlivci vytvárajú spoločenstvá, ba národy, ktoré už na pohľad majú rôznu mentalitu, spoločenské myslenie a aj ich dejinný vývoj je poznačený tak, alebo inak.  Poznačený tým, či ten jednotlivec čítal a bol očarený rozprávkami, alebo rástol v alkoholickom opare otca, a stal sa surovým podnikateľom, necitlivým tupým politikom, alebo napokon odlišuje sa, a  hovorí sa o ňom, že jedná ako človek.

Lenže do toho vývoja vstupuje aj osud. Nie je jedno, či sa jednotlivec narodí pod palmami, alebo pod grónskym ľadovcom, alebo ma šťastie a narodí sa v čarovnej prírode pod Tatrami.

Teraz najlepšie by som urobil, ak by som to ukončil na rodinnej, takpovediac nevinnej úrovni, ako by si to želela moja priateľka, plná kresťanskej lásky, ozveny ešte nedávnych Vianoc. Lenže mne to nedá.

V našom životnom priestore je totiž fenomén zvaný zloba, požierajúca všetko. A napokon je tu  politika, ako panské huncúcstvo. Takto ju, takmer nevinne pomenovali naši národovci. Odvtedy sme už ďalej, hodne ďalej. Už to nie je nevinné potľapkávanie v krčme s priateľským príhovorom: hneváš sa ? Nehnevám. Hneváš sa? Nehnevám. Už to dorástlo do nenávisti, ktorá nepozná kompromisy, nepozná toleranciu. Kedy sa už strieľa. A kto nenávidí, ten nie je objektívny.

Nenávisť u našich susedov, slovanských bratov, vyrástla do takej miery, že radšej umrú, ale nepriznajú si svoju hlúposť. Lebo je to len a len hlúposť. A ja musím priznať, že Západ zo svojou „rasovou výnimočnosťou“ víťazí nad zakomplexovanou slovanskou chasou. Tak to bolo, tak to bude a preto my Slovania to musíme ignorovať. Máme svoj život a som presvedčený, že lepší, lebo sme ľudia.

Začína rok 2026 a ja verím a musíme veriť, že zvíťazí sila rozumu a humanizmu, ktorá u nás Slovanov je prirodzená.

2026

Druhé pokračovanie táranín staršieho muža

26.08.2026

Keď už mám ten vysoký vek, čo nesporne je, a dostávam poklony, ktoré ma tešia, tak ma napadlo, žeby som mal z toho veku niečo vyťažiť, niečo rozumné, poučné a dokonca humorné, kým na mňa nepadne demencia a nedaj bože alc haimer. Mám plán dožiť sa stovky, ako? Stačí predsa chcieť. No a ja chcem. V čom to je, že mám deväťdesiatdva a pol ? Žeby to boli [...]

Pokračovanie táranín staršieho muža

12.08.2026

Vymotal som sa z pod paplónu a v zlomenej polohe prechádzam sa po byte, až kým sa nenarovnám a možno mi neuveríš, ale hneď si sadám za počítač, aby som to zaznamenal. Už v posteli myslím na to čo by bolo zaujímavé zaznamenať. Furčiansku ulicu z jednej strany lemujú zvláštne stromy, možno sú len tu na Furči, sú to jarabiny s červenými trsmi plodov. Raz pred [...]

Táraniny staršieho muža.

01.08.2026

Všimni si, nie starého muža a už vôbec starca. O starcovi napísal som báseň a vôbec sa mu nepodobám. Dnes ako obyčajne, deň začínam po domácom cvičení z knihy Tibeťanov, tri cviky. Ďalšia starosť je ako sa obliecť, aby som nemrzol, alebo nepotil. Dôležitá časť nášho bytia. Konečne som to zdolal bez úrazu a mohol vyjsť na balkón, zobrať kuchynský odpad do [...]