Dubový les

Prechádzam sa po lese. Denne. Nie po hocijakom lese, ale dubovom lese.

Nekonečný les, duby a dubiská. Veľmi zriedka sa tam objaví buk. Veľakrát som Eve a Elenke vysvetľoval, ako rozoznať dub od buka. Dub drsný, buk biely. ( dd bb ) Aké jednoduché. Eva je moja žena. Priateľky ju volajú Evička, ja len Eva. Evička, je to pre mňa nevhodné. Ani neviem prečo. Asi v detstve som neznášal maznanie.

V hlbokom lese, v rokline,  na strmom svahu objavil som buka.  Mohutný strom,  zaujímavý asi v tom, že vo výške dvadsať metrov sa rozdvojuje. Chodil som okolo a čakal, kedy mi tá polovica spadne na hlavu. Dočkal som sa. Spadla, ale chvála bohu nebol som pritom.

Blúdim po tom dubovom lese, keď zrazu na nečakanom mieste, v hĺbke lesa, zjavil sa mohutný buk, akoby z oka vypadol tomu, okolo ktorého som často chodieval a ktorý nevydržal a rozpadol sa. Vo výške dvadsať metrov má ťažkú ranu, od odpadnutej polovice.

Dva rovnaké mohutné buky, akoby dvojčatá s rovnakým osudom. Nedalo mi, aby som nešiel k nemu bližšie. Obišiel som ho a…zabudol som zatvoriť ústa. Na kmeni vyryté precíznym písmom smútočné rozlúčkové slová rodinných príslušníkov zosnulej milovanej osoby.

Objavil som tajné pietne miesto neznámej rodiny v hlbokom lese, navštevované pravidelne. Sú tam nové písmena a na zemi čerstvý drevený krížik s nápisom. Nie na cintoríne, v hlbokom lese.  Chceli, aby to nikto nevidel, aby to bolo v hlbokom utajení, ich láska a bolesť zároveň za milovanou osobou, na ktorú nemožno zabudnúť. Túto pietnu tajnú skrýšu nechám si pre seba so zavlhnutými očami.

 

Ale, priznám sa, aj ja mám svoj strom. Je to mohutný dubisko na okraji lesa. Má dosť slnka a vzduchu, aby vyrástol do výšavy  . Denne ho objímam a prihováram sa mu. Ťahaj ma do stovky.

 

Prechádzam sa po lese. Denne. Nie po hocijakom lese, ale dubovom lese a s prekvapením zisťujem, koľko je tu vyvalených stromov. Po jednom, po dvoch, niekedy až tri vedľa seba. Jeden padne a strhne so sebou ďalšie dubisko. No a čo, myslím si,  padli a je to, ale po čase začal som uvažovať o tom prečo padli. Uprostred lesa ? Veď keď je fujavica tak pôsobí skôr na okraji lesa, alebo žeby to bol vír. Všimol som si, na moje prekvapenie, že tie mohutné duby majú tenké korienky, možno preto?

Minule,  keď som išiel  po obvyklej svojej trase cez les, začul som za svojim chrbtom ostrý zvuk, tresk. Obzerám sa dookola a neviem si to vysvetliť. Na druhý deň idem ako obyčajne  a na mojej trase je prekážka; zvalené dva duby vedľa seba. Mám  dôkaz, že padajú bez vysvetlenia. Padli za mojim chrbtom, keď bol v lese  úplný pokoj, bezvetrie, ticho. Uprostred dňa.  Momentálne je v lese mimoriadne veľa  pováľaných dubov. Nikdy v minulých rokoch som nevidel toľko stromov na zemi.

2024

Levanta

16.07.2026

Pred mnohými rokmi mihlo sa mi pred mojimi očami slovo levanta. Zvláštne slovo v našich končinách. K akej reči ho priradiť? Mrkol som na správny zdroj a zistil som, že sa nejedná o lievance, ani o lokše, ale že je to územie, ktoré sa označuje tiež ako blízky východ. Takže ako na to? Cesta za poznávaním niečo stoji, to jest, kúpte si jachtu a vydajte sa po [...]

Ulita

10.07.2026

Stretávame sa v lesoparku. Už roky a často. Zdravíme sa a to je všetko. Prinajlepšom, povieme si niečo o počasí. Uzavretí v ulite. Na zastavenie a na rozhovor o svojich peripetiách nie je čas. Každý sa ponáhľa, akoby ho odštartovali a on musí dobehnúť. Ešteže sa zdravia, ale nie všetci. Ponáhľajúce sa ulity. Nedalo mi a oslovil som dlhoročné ulity na [...]

Drak

03.07.2026

Konec lidstva, jak ho známe? Zlom přijde už do 4 let! Drak. Žili sme si potichučky pomaľučky, tak ako zákony kázali nám. Až jedného dňa, zjavil sa drak. Nie rozprávkový, ale drak, ktorý môže zničiť našu civilizáciu. Ako? Potichučky, pomaľučky. * Sedia na lavičke, on a ona. Čumia do toho múdreho telefónu. Nemajú si čo povedať. Možno už ani nevedia hovoriť. [...]