Dubový les

Prechádzam sa po lese. Denne. Nie po hocijakom lese, ale dubovom lese.

Nekonečný les, duby a dubiská. Veľmi zriedka sa tam objaví buk. Veľakrát som Eve a Elenke vysvetľoval, ako rozoznať dub od buka. Dub drsný, buk biely. ( dd bb ) Aké jednoduché. Eva je moja žena. Priateľky ju volajú Evička, ja len Eva. Evička, je to pre mňa nevhodné. Ani neviem prečo. Asi v detstve som neznášal maznanie.

V hlbokom lese, v rokline,  na strmom svahu objavil som buka.  Mohutný strom,  zaujímavý asi v tom, že vo výške dvadsať metrov sa rozdvojuje. Chodil som okolo a čakal, kedy mi tá polovica spadne na hlavu. Dočkal som sa. Spadla, ale chvála bohu nebol som pritom.

Blúdim po tom dubovom lese, keď zrazu na nečakanom mieste, v hĺbke lesa, zjavil sa mohutný buk, akoby z oka vypadol tomu, okolo ktorého som často chodieval a ktorý nevydržal a rozpadol sa. Vo výške dvadsať metrov má ťažkú ranu, od odpadnutej polovice.

Dva rovnaké mohutné buky, akoby dvojčatá s rovnakým osudom. Nedalo mi, aby som nešiel k nemu bližšie. Obišiel som ho a…zabudol som zatvoriť ústa. Na kmeni vyryté precíznym písmom smútočné rozlúčkové slová rodinných príslušníkov zosnulej milovanej osoby.

Objavil som tajné pietne miesto neznámej rodiny v hlbokom lese, navštevované pravidelne. Sú tam nové písmena a na zemi čerstvý drevený krížik s nápisom. Nie na cintoríne, v hlbokom lese.  Chceli, aby to nikto nevidel, aby to bolo v hlbokom utajení, ich láska a bolesť zároveň za milovanou osobou, na ktorú nemožno zabudnúť. Túto pietnu tajnú skrýšu nechám si pre seba so zavlhnutými očami.

 

Ale, priznám sa, aj ja mám svoj strom. Je to mohutný dubisko na okraji lesa. Má dosť slnka a vzduchu, aby vyrástol do výšavy  . Denne ho objímam a prihováram sa mu. Ťahaj ma do stovky.

 

Prechádzam sa po lese. Denne. Nie po hocijakom lese, ale dubovom lese a s prekvapením zisťujem, koľko je tu vyvalených stromov. Po jednom, po dvoch, niekedy až tri vedľa seba. Jeden padne a strhne so sebou ďalšie dubisko. No a čo, myslím si,  padli a je to, ale po čase začal som uvažovať o tom prečo padli. Uprostred lesa ? Veď keď je fujavica tak pôsobí skôr na okraji lesa, alebo žeby to bol vír. Všimol som si, na moje prekvapenie, že tie mohutné duby majú tenké korienky, možno preto?

Minule,  keď som išiel  po obvyklej svojej trase cez les, začul som za svojim chrbtom ostrý zvuk, tresk. Obzerám sa dookola a neviem si to vysvetliť. Na druhý deň idem ako obyčajne  a na mojej trase je prekážka; zvalené dva duby vedľa seba. Mám  dôkaz, že padajú bez vysvetlenia. Padli za mojim chrbtom, keď bol v lese  úplný pokoj, bezvetrie, ticho. Uprostred dňa.  Momentálne je v lese mimoriadne veľa  pováľaných dubov. Nikdy v minulých rokoch som nevidel toľko stromov na zemi.

2024

Druhé pokračovanie táranín staršieho muža

26.08.2026

Keď už mám ten vysoký vek, čo nesporne je, a dostávam poklony, ktoré ma tešia, tak ma napadlo, žeby som mal z toho veku niečo vyťažiť, niečo rozumné, poučné a dokonca humorné, kým na mňa nepadne demencia a nedaj bože alc haimer. Mám plán dožiť sa stovky, ako? Stačí predsa chcieť. No a ja chcem. V čom to je, že mám deväťdesiatdva a pol ? Žeby to boli [...]

Pokračovanie táranín staršieho muža

12.08.2026

Vymotal som sa z pod paplónu a v zlomenej polohe prechádzam sa po byte, až kým sa nenarovnám a možno mi neuveríš, ale hneď si sadám za počítač, aby som to zaznamenal. Už v posteli myslím na to čo by bolo zaujímavé zaznamenať. Furčiansku ulicu z jednej strany lemujú zvláštne stromy, možno sú len tu na Furči, sú to jarabiny s červenými trsmi plodov. Raz pred [...]

Táraniny staršieho muža.

01.08.2026

Všimni si, nie starého muža a už vôbec starca. O starcovi napísal som báseň a vôbec sa mu nepodobám. Dnes ako obyčajne, deň začínam po domácom cvičení z knihy Tibeťanov, tri cviky. Ďalšia starosť je ako sa obliecť, aby som nemrzol, alebo nepotil. Dôležitá časť nášho bytia. Konečne som to zdolal bez úrazu a mohol vyjsť na balkón, zobrať kuchynský odpad do [...]