Slnovrat a po ňom .

Bolo to dávno pradávno, kedy ľudia verili, že slnko sa otáča okolo zemegule, čo nakoniec  bolo zjavné a dokázateľné. Boli aj takí, čo verili, že na nočnej oblohe sú hviezdičky navešané. Áno, boli ľudia romantickí, ale aj praktickí. Tí, čo  obrábali v pote tvári svoje políčka, počúvajúc svojich šamanov si uvedomili, aký význam má ukončenie strašidelných nekonečných  nocí. Nezvratný fakt, že rok čo rok sa to opakuje. Noc sa kráti, dni predlžujú. Možno očakávať blahodarný slnečný  lúč. Čas na  oslavu.  Čas slnovratu. Skrátka a dobre,  veselé Vianoce.

Lenže, až tak jednoduché to predsa nebolo.

 

 

Dvadsiaty piaty december bol prvým dňom nového obdobia. Novozaložený oheň v dome, predstavoval návrat slnka. Keď gazda šiel ráno do stajne, musel byť už najedený, inak by dobytok trpel hladom a smädom. Na Kysuciach doviedol do izby ovcu, previedol ju tri razy okolo stola a dal jej zo štedrovečerných jedál. Tento úkon spolu s vinšom mal priniesť do domu šťastie. Do spríbuznených rodín chodili len muži a chlapci vinšovať. Ako sa kto ponáhľal z kostola domov, tak šikovne mal odbaviť letné práce. Komu hynul dobytok, nemal jesť v tento deň mäso. Slnečné počasie bolo predzvesťou požiarov. Ak bola ráno v dolinách hmla, v nastávajúcom období malo zomrieť veľa starcov; ak bola v polovici vrchov, mali zomierať ľudia stredného veku; ak bola na vrcholcoch, veštila smrť deťom.

Na Štefana pred východom slnka brodili kone vo vode, aby boli zdravé. Zo slamy, ktorá bola cez Vianoce v izbe, urobili povriesla a obkrútili nimi ovocné stromy. Aj smeti zametali až v tento deň a keďže sa im pripisovala magická funkcia, časť vysypali pod stromy, časť okolo domu.

Na Mláďatka (28 dec.) hlásnici roznášali brezové prúty, mládenci zase chodili šibať dievčatá. Ako vidno pohybu  bolo dosť aj bez poľných prác. Fantázia produkovala neobyčajne štedro všetkého možného aj nemožného.

Kto ako robil na Nový rok, tak mal robiť po celý rok. Preto sa v ten deň zavčasu vstávalo. Skoro ráno chodili vinšovníci. Na Nový rok sa mal  každý vystríhať hnevu, plaču, zvady, lenivosti, aby nič nerozbil. Gazdiná mala dbať, aby mala pri sebe peniaze. Každý sa mal dobre najesť, aby v nasledujúcom roku nehladoval.

V rámci novoročnej koledy farár, kostolník, kantor a mendíci navštevovali domy, aby spevom aj  slovom zaželali domácim šťastný nový rok. Vysvätili dom a nad dvere napísali kriedou  G + M + B ( Gašpar, Melichár, Baltazár ) a rok.

Posledným dňom vianočného obdobia sú Tri Krále. Gazda urobil cesnakom a svätenou vodou na každé dvere tri kríže, aby strigy nemali do domu prístup. Svätenou vodou pokropil obydlie aj stajne, aby do domu neudrel Perún. V kostole dali posvätiť sviečku, soľ, vodu a kriedu. Takto posvätené potom používali pri chorobách, úmrtí, hroziacich živelných pohromách . V gréckokatolíckych obciach farár posvätil tečúcu vodu povyše obce a ľudia sa potom kropili pomocou smrekových vetvičiek v nádeji, že budú celý rok zdraví.

Už len spomeniem, že deň sa predlžoval tradične: na Nový rok o kurací krok, na Tri Krále o krok dále.

Na Hromnice (2.februára) v kostole si každá rodina dala posvätiť soľ, zrno a najmä sviečku „ hromničku“ , ktorá sa zapaľovala pri letných búrkach ako ochrana proti bleskom.

Na Gregora (12. Marca) chodili žiaci po domoch a vyberali pre rechtora rozličné naturálie.

Približne na tieto dni pripadá koniec fašiangového obdobia. Koniec zimného obdobia.  Názov fašiangy je z nemeckého fasching ( masopust).  Starí Slovania si ctili býka – turoňa, od toho je aj názov Turice.

Boli to zvyky našich predkov. Dnes už prešli do zabudnutia. Stáročia na ich tvorbe  pracovali, vypĺňali  nimi zimné dni a večery, až po jarné práce. Rád by som ostal pri týchto neškodných spomienkach, ale …

vývoj človečenstva  sa prudko zmenil. Slnovrat sa opakuje, každý rok pravidelne, ale slnečný lúč už nemusí preniknúť na Zem, pretože civilizácia pokročila do samého konca. Písať o tom, znamená pokaziť si náladu na celý nový rok.

 

Dohodli sme sa, že nový rok bude  šťastný. A to nie je málo.

 

Slnovrat nám vráti slnečný lúč, predlží deň aj úsmev.

Máme šťastie, že žijeme v takom sympatickom podnebí. Severania nám môžu závidieť.

Predpovede sa zdržím. Ako je známe, ani jedna sa nesplní.

Takže, šťastný ?

 

Nastupuje generácia surfistov. Nepotrebuje sa už rozprávať ani diskutovať. Všetky vedomosti aj zábavu má v múdrom telefóne. V hlave nič. Počul som, že už ani malú násobilku v škole nepožadujú.

 

Sledujem štebotajúce deti na prechádzke zo škôlky. V puberte štebot zaniká. Nastupuje smartfón.

K tejto izolácii jednotlivcov pristupuje katastrofa pandémie, ktorej nevidno koniec. Záverom by nezaškodilo trochu optimizmu, ale kto to napíše ?

 

Takže, šťastný ?

 

 

 

 

Slnovrat 2021

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Moja Bratislava

04.09.2026

Táraniny deväťdesiatdva a pol ročného muža to ako som ja, moja nostalgia za starými zlatými časmi mojej mladosti. Pozerám sa na pohľadnicu Bratislavy, ktorú nám poslal Viktor, mamin brat na Starú Mašu. Mal som osem. Keď som videl mrakodrap Manderlu, bol som celý preč. Vtedy sa písal rok 1943 a teraz, keď píšem spomínam si na rok 1954, kedy som počúval Cortéza [...]

Druhé pokračovanie táranín staršieho muža

26.08.2026

Keď už mám ten vysoký vek, čo nesporne je, a dostávam poklony, ktoré ma tešia, tak ma napadlo, žeby som mal z toho veku niečo vyťažiť, niečo rozumné, poučné a dokonca humorné, kým na mňa nepadne demencia a nedaj bože alc haimer. Mám plán dožiť sa stovky, ako? Stačí predsa chcieť. No a ja chcem. V čom to je, že mám deväťdesiatdva a pol ? Žeby to boli [...]

Pokračovanie táranín staršieho muža

12.08.2026

Vymotal som sa z pod paplónu a v zlomenej polohe prechádzam sa po byte, až kým sa nenarovnám a možno mi neuveríš, ale hneď si sadám za počítač, aby som to zaznamenal. Už v posteli myslím na to čo by bolo zaujímavé zaznamenať. Furčiansku ulicu z jednej strany lemujú zvláštne stromy, možno sú len tu na Furči, sú to jarabiny s červenými trsmi plodov. Raz pred [...]