Paradox

Predstavte si, že obyčajný bežný občan, v skutočnosti nie celkom bežný, lebo je odsúdený za krádež či spreneveru, založí si politickú stranu, ktorá ma vo voľbách mizivé percento voličov, tento nie celkom bežný občan, politická nula, ale aj intelektuálna nula, pretože nemá nijaké literárne, alebo politické dielo, toto indivíduum dosiahne, že sa o neho  starajú špičkový lekári v Rusku, po neho posiela Merkelová  lietadlo, dostáva tam mimoriadnu starostlivosť. Tlač sa ide zbesnieť. Z Nemecka sa vracia do basy a jeho popularita rastie. Venujú sa mu vo vysielaní skupiny politológov a všetka tlač. Táto politická  nula  má tú drzosť, že uverejní rozsiahlu falošnú reportáž o veľkolepom kaštieli prezidenta Putina. Kaštieľ je ešte vo výstavbe a patrí jednému boháčovi. Organizujú sa pouličné protesty mládeže, ktorá jednoznačne je za prepustenie jej hrdinu z väzenia. O ktorom nevedia nič, ale hlavne, že sú proti. Vonku je pandémia. K mládeži sa prihovára aj primátor Moskvy. Zbytočne. Tento človek si hovie vo väzení, odkiaľ to všetko priamo či nepriamo riadi.

Na Rusko treba uvaliť ďalšie sankcie. V tom je zajedno celý svet.

Keby sa  o tom  zmieňovali len obyčajný pisálkovia, ale to trápi vrcholných politikov.

Proste úžas. To je Navaľnyj,  Fenomén 21. Storočia.

Keby to nebola pravda, tak to nemožno uveriť.

 

 

Ale pokračujme. Súčasný prezident dostáva 80 % hlasov, ale je tu hŕstka profesionálov  platených zo zahraničia, ktorých úlohou je ho odstrániť.  Objavia tam neznámu ženštinu bez politickej praxe, bez intelektuálnej kvality, ale dobrej na to, aby  z nej urobili sakrálnu obeť . Prezident jej dá peniaze a ona uteká  do exilu. A daj sa mi svete. Ona tam pokračuje v buntošení občanov. V Poľsku ju už titulujú pani Prezidentka. A v uliciach Bieloruska  pokračujú platené demonštrácie. Prezident Lukašenko mal rozhovor s vodcami buntu a jeho záver, chválabohu, že nie ste u moci. Tento prezident držal, ale aj drží spoločnosť aj štát na slušnej úrovni, ale nedovolí  kúpiť Bielorusko. A to je problém. Treba ich sankcionovať. Nech to pocíti občan. Tak sme im chceli pomôcť a oni si nedajú povedať.

 

Oni na Západe tak úprimne by chceli, aby Bielorusko bolo v ich náručí v ich NATO s ich vojenskými základňami. Nedarí sa im to. S Ukrajinou je to OK. Tam to chápu. Budú V Európe aj v NATO,  a bude im hej.

 

Takže,  čo sa deje v tomto svete ?

V politike ako aj v občianskom živote,  menšiny dostávajú právo veta ?

 

Kam sme sa to dostali ? Kde je tá červená čiara, kde je Rubikon ?

 

Svet je hore nohami .

 

Február 2021

 

 

Druhé pokračovanie táranín staršieho muža

26.08.2026

Keď už mám ten vysoký vek, čo nesporne je, a dostávam poklony, ktoré ma tešia, tak ma napadlo, žeby som mal z toho veku niečo vyťažiť, niečo rozumné, poučné a dokonca humorné, kým na mňa nepadne demencia a nedaj bože alc haimer. Mám plán dožiť sa stovky, ako? Stačí predsa chcieť. No a ja chcem. V čom to je, že mám deväťdesiatdva a pol ? Žeby to boli [...]

Pokračovanie táranín staršieho muža

12.08.2026

Vymotal som sa z pod paplónu a v zlomenej polohe prechádzam sa po byte, až kým sa nenarovnám a možno mi neuveríš, ale hneď si sadám za počítač, aby som to zaznamenal. Už v posteli myslím na to čo by bolo zaujímavé zaznamenať. Furčiansku ulicu z jednej strany lemujú zvláštne stromy, možno sú len tu na Furči, sú to jarabiny s červenými trsmi plodov. Raz pred [...]

Táraniny staršieho muža.

01.08.2026

Všimni si, nie starého muža a už vôbec starca. O starcovi napísal som báseň a vôbec sa mu nepodobám. Dnes ako obyčajne, deň začínam po domácom cvičení z knihy Tibeťanov, tri cviky. Ďalšia starosť je ako sa obliecť, aby som nemrzol, alebo nepotil. Dôležitá časť nášho bytia. Konečne som to zdolal bez úrazu a mohol vyjsť na balkón, zobrať kuchynský odpad do [...]