Vyznanie

Vyznanie

 

Bola to náhoda. Keď som ju zbadal, bolo to ako úder do hlavy. Bol som omráčený. Odvtedy som ju považoval za  súčasť svojho života. Nikdy ma nenapadlo, žeby uvažovala inak. Láska na celý život, moja žena.

Stalo sa to v Bratislave počas štúdii. Bolo to v čase, kedy sme mohli korzovať od Michalskej brány na Hrad bez komplikácii. Spomienky na to mesto sú previazané s objavením mojej celoživotnej lásky. Trochu z tej lásky dostala aj Bratislava.

Za prvej Slovenskej republiky, mal som asi osem, keď sme dostali pozdrav od uja s fotografiou Manderláku.  Vyrazilo mi to dych. Taká krásna a vysoká budova. Odvtedy pre mňa Bratislava je Manderla, či Manderlák.  Môže si mesto postaviť hoci malý Manhaten, pre mňa to bude vždy ohromujúci Manderlák.

Prežil som tam päť nezabudnuteľných rokov vysokoškoláka, čo vtedy pre mňa znamenalo veľa. Bol som niekto. Hrdý vysokoškolák. Získavanie vedomosti ma bavilo. Navyše mali sme jeden deň v týždni vojenskú prípravu a to bolo tiež spestrenie vysokoškolského života. Raz  cez to cvičenie vesloval som  v pontóne cez Dunaj, nieslo nás dole mimo našej snahe udržať kurz, až to plukovník za mnou nevydržal a chopil sa vesiel cez moje ruky a ťahali sme, len sa  tak kúrilo.

Okrem Manderláku mám spomienku na Mliečny bar pri divadle. Dobroty ako v sne, ale musel som sa pozrieť do peňaženky na prídel, ktorý mi posielala mama. Na ten bar si zaspomínal aj náš obľúbený herec v podobnom zmysle. Veľká chuť, ale málo v peňaženke.

Píšem o meste a mal by som písať o slepej láske, o vychodenom chodníku do dievčenského internátu Horský park, o vzrušujúcich chvíľach o ktorých sa nemá písať. Bola to kráska, až si ju všimli v redakcii Slovenka a dostala sa na titulnú stranu. Prežil som s ňou búrlivé roky, poznal mnoho žien, ale videl som len ju, moju ženu.

Po rokoch, jedného dňa, sadol som si za stôl a napísal verše o láske. Nerozmýšľal som, iba písal. (Sú v prílohe).

Druhé mesto, ktoré sa dostalo do blízkosti mojej duše je mesto na Spiši, nielen preto, že som Spišiak, ale preto, že moja láska, moja žena je rodáčka zo Spišskej Novej Vsi.

Mestečko s bohatou históriou a typickým šošovkovitým tvarom hlavnej ulice ako majú Košice, Prešov, Poprad.

Navštevujeme ho takmer pravidelne. Dýcha atmosférou stredovekých miest s remeselnou tradíciou. Prechádzame sa okolo Hornádu cez Madaras park do sympatickej ZOO, obdivujeme neobyčajné lustre v reštaurácii Reduty, gotický kostolík s najvyššou vežou na Slovensku, s dvoma hodinami, pre cudzincov tie vyššie a pre šlepých Spišiakov tie dolné. No krása. Moje milované mestečko, cez milovanú ženu.

Tam, kde je gotika, tam dýcha na nás história, aj keď si to neuvedomujeme. Je to stredoveké vypätie ducha umenia, aké nemá prirovnanie v našich končinách. Taký je Spiš.

 

02/2020

 

 

Láska

Priletí z hora ako blesk krutý,

 náš svet jasno ožiari,

kto stoji v ceste, toho upáli.

Priletí z neba ako blesk jasný,

dušu našu ožiari,

kto stoji v ceste, je ako v ošiali.

Má šírku mohutného toku,

každého zasiahne náhodou,

 akoby od boku.

Nemá súpera v cite, nedá sa opísať.

 

*

Ako z malého semienka

 vyrastie strom mohutný,

 z púčika zas kvet nádherný,

tak z malej iskry v oku,

láska náhle vyklíči.

Nemá hraníc, nemá obmedzenia,

 je bezbrehá,

mohutnie do onemenia.

Je ako vesmír. 

*

Láska v okamihu začína,

pokračuje aj zhasína,

rodí sa aj umiera,

láska aj po smrti z nás vyviera.

*

                                                                 Láska má aj odvrátenú tvár,

podobu,

nemožno ju však udržať nad vodu.

Je aj taký, čo lásku nezvládne

Ocitá sa v emóciach, až na dne.

Bez riešenia vidí budúcnosť,

v omámení siaha na život.

Veľkú silu má ten megacit

ničím sa nedá skrotiť, nahradiť.

*

Láska vie byť násilná, žiarlivá,

riadi ju pud vlastnícky nebezpečný.

Kto z toho vyjde bez straty,

má život vyhratý.

*

Láska nie je iba silný cit,

láska sa nedá naučiť.

Prudký je to vzlet do výšin,

emócie,

ktoré sa nedajú prevýšiť.

*

Žiť vo výšinách nebezpečné je

hrozba pádom

lásku ohrozuje.

 

Pád z výšin, náhla zmena,

Život ťažko poznamená.

*

Písať o láske, súťaž prehratá,

Nemožno prekonať Júliu, Rómea.

Láska je ako Búrlivá výšina

v slove a vete nedostižná.

To ako vystúpiť na horu sveta,

do opisu sa už nevmestí ani veta.

Láska je Manon Lescout.

Ladislav Bášti, 2008

 

 

 

 

 

 

 

 

Druhé pokračovanie táranín staršieho muža

26.08.2026

Keď už mám ten vysoký vek, čo nesporne je, a dostávam poklony, ktoré ma tešia, tak ma napadlo, žeby som mal z toho veku niečo vyťažiť, niečo rozumné, poučné a dokonca humorné, kým na mňa nepadne demencia a nedaj bože alc haimer. Mám plán dožiť sa stovky, ako? Stačí predsa chcieť. No a ja chcem. V čom to je, že mám deväťdesiatdva a pol ? Žeby to boli [...]

Pokračovanie táranín staršieho muža

12.08.2026

Vymotal som sa z pod paplónu a v zlomenej polohe prechádzam sa po byte, až kým sa nenarovnám a možno mi neuveríš, ale hneď si sadám za počítač, aby som to zaznamenal. Už v posteli myslím na to čo by bolo zaujímavé zaznamenať. Furčiansku ulicu z jednej strany lemujú zvláštne stromy, možno sú len tu na Furči, sú to jarabiny s červenými trsmi plodov. Raz pred [...]

Táraniny staršieho muža.

01.08.2026

Všimni si, nie starého muža a už vôbec starca. O starcovi napísal som báseň a vôbec sa mu nepodobám. Dnes ako obyčajne, deň začínam po domácom cvičení z knihy Tibeťanov, tri cviky. Ďalšia starosť je ako sa obliecť, aby som nemrzol, alebo nepotil. Dôležitá časť nášho bytia. Konečne som to zdolal bez úrazu a mohol vyjsť na balkón, zobrať kuchynský odpad do [...]