Moja zima

, Prečítané 1 656x, , Nezaradené

Moja  zima

 

Neviem prečo, keď sneh padá,

clivota na mňa sadá.

Vracia ma  do detstva ,

do bezstarostných čias

kedy  zimné hry pohlcovali nás.

Spomínam na šlabikár

na zasnežený konárik

uzimené vtáčatko

a moja ľútosť veľká

ostala vo mne do dneška.

Biela farba zimy,

je farbou prostoty,

zdá sa nám tak krásna,

robí dojem panenskej čistoty.

Stromy a les dostávajú šat nový

 obraz to nezvyčajný,

 pre deti bezstarostný

 pre nás odpočinok duševný.

Biela zima, to mne sa hneď vyjaví

domček snehom zasýpaný

od sveta odrezaný .

To  moja romantika súkromná

neskutočná, nádherná…

od reality vzdialená.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

»
«
Ďalšie články od tohto blogera

Levanta

16.07.2026

Pred mnohými rokmi mihlo sa mi pred mojimi očami slovo levanta. Zvláštne slovo v našich končinách. K akej reči ho priradiť? Mrkol som na správny zdroj a zistil som, že sa nejedná o lievance, ani o lokše, ale že je to územie, ktoré sa označuje tiež ako blízky východ. Takže ako na to? Cesta za poznávaním niečo stoji, to jest, kúpte si jachtu a vydajte sa po [...]

Ulita

10.07.2026

Stretávame sa v lesoparku. Už roky a často. Zdravíme sa a to je všetko. Prinajlepšom, povieme si niečo o počasí. Uzavretí v ulite. Na zastavenie a na rozhovor o svojich peripetiách nie je čas. Každý sa ponáhľa, akoby ho odštartovali a on musí dobehnúť. Ešteže sa zdravia, ale nie všetci. Ponáhľajúce sa ulity. Nedalo mi a oslovil som dlhoročné ulity na [...]

Drak

03.07.2026

Konec lidstva, jak ho známe? Zlom přijde už do 4 let! Drak. Žili sme si potichučky pomaľučky, tak ako zákony kázali nám. Až jedného dňa, zjavil sa drak. Nie rozprávkový, ale drak, ktorý môže zničiť našu civilizáciu. Ako? Potichučky, pomaľučky. * Sedia na lavičke, on a ona. Čumia do toho múdreho telefónu. Nemajú si čo povedať. Možno už ani nevedia hovoriť. [...]